Liam:

Vrátil som sa na party, okamžite som naložil podnapitých chalanov do auta a šlo sa domov. Kúpili sme si v Londýne spoločný byt, kde teraz budeme len my piati bývať. Každého som vytrepal z auta rovno do jeho postele, ale nechal som ich tak, ako boli, ešte aby som ich prezliekal. Som zvedavý, kedy mi to vrátia..

Ráno ma zobudil Zayn, čo ma dosť prekvapilo. Nevyzeral ani, že sa včera ožral. Donútil ma odviezť ho ku kaderníkovi, vraj má hrozné vlasy. Typické. Zaviezol som ho teda a už keď som tam bol, nechal som si niečo spraviť aj so svojimi vlasmi. Už dávno som chcel zmeniť účes, lebo táto "helma" sa mi nepáči. Kaderníčka mi ich teda trochu podstrihla a postrapatila. A to poriadne. Vyzeralo to oveľa lepšie ako predtým. Potom sme sa pobrali domov, najedli sa a okolo druhej som sa prezliekol do košele a riflí a prešiel sa k Starbucksu. Nikto ma nespoznal ani keď som nemal okuliare, takto ma nevidel ešte nikto. Postával som kúsok odo dverí a občas sa pozrel na mobil, keď som ju zbadal a podišiel som s úsmevom k nej. "Ahoj."

Veronica:

S úsmevom som docupkala domov. Až v izbe som si uvedomila, že som mu zabudla vrátiť tričko. Prezliekla som sa a jeho tričko som poskladala a položila na stoličku. Naši doma neboli. Pustila som si hudbu a ľahla som si do postele. V sobotu doobeda som išla pozrieť Jenn. Tá si našťastie nepamätala väčšinu zo včerajška, takže nemala zbytočné otázky. Musela som jej to však povedať. Chvíľku na mňa zostala prekvapene pozerať. Potom sa nadýchla a už som si myslela, že začne na mňa kričať, no našťastie sa tak nestalo. Okamžite si zobrala do parády moje vlasy a zaplietla mi ich do nádherného vrkoča. O druhej som išla domov, prezliekla som sa z teplákov do legín a trička, vzala som si tašku a išla som na autobus. Pred Starbucksom som hľadala osobu v okuliaroch alebo osobu bez okuliarov obklopenú jačiacimi puberťáčkami. „Ahoj.“ Usmiala som sa na neho. „Nové vlasy?“ 

 „Mhm. Ale aj ty, ako pozerám.“ usmial sa. Prikývla som. „Jennina práca.“

„Pekné. No, ako pozerám, vnútri je dosť plno, neprejdeme sa radšej po Hyde parku?“

„Ako chceš. Tak poďme..“ usmiala som sa. „Ako dopadla party?“ 

"Ako asi? Všetci ožratí ako prasce a ja som ich trepal domov." zasmial sa.    

„Ty nepiješ?“ pozrela som sa na neho. Je divné, že chalan v jeho veku sa včera ani nechytil pohárika. Teda, ja som to nevidela..

 "Nie. Vlastne ani nemôžem." zasmial sa.

 "Ani ja nepijem..Je to svinstvo." 

"Hm, ja by som to aj vyskúšal..“ 

Zasmiala som sa. "Čo ti v tom bráni?" 

 "Choroba. Vlastne, ani nie choroba, ale.. to je jedno, proste nemôžem piť.“  

 "Aha..Takže dozor nad ostatnými je vždy na tebe, čo?" pozrela som na neho.

"Tak nejako. Zvykli si na to, akoby som bol ich náhradný otecko. Ja som "ten zodpovedný"." zasmial sa. 

„To poznám.." zasmiala som sa. "Len ja som náhradná mamička." 

"Akí pekní rodičia sú z nás." uškrnul sa. „Minimálne mamička.“ 

 „To vieš.“ zasmiala sa a snažila zakryť rumenec na lícach.

V diaľke som zbadala skupinku dievčat, ako stoja v kruhu, niečo si šepkajú a občas sa obzrú na neho. „Znova.“ Povedala som. Liam sa pozrel smerom, kam som kývla. "Poď, ujdeme im." zasmial sa, chytil ma za ruku a vykročil do inej uličky.                                                              

 "Že sa nehanbíš, takto sklamať fanúšičky." zasmiala som sa, no bola som trochu nervózna z toho, že ma drží za ruku. On sa však len zasmial. „Ešte im to nejako vynahradím. Pochopia, že som sa venoval niekomu inému.“ Žmurkol na mňa. Panebože, nech to prestane robiť.. Desí ma.

"Myslím, že sa ich nezbavíme." zasmial sa a kývol na bandu dievčat valiacu sa k nám.

"Tak choď za nimi, ja ťa niekde počkám." zasmiala som sa. 

 "Určite? Neujdeš mi?" uškrnul sa.

 "To by som si nedovolila." zasmiala som sa a išla som nájsť dáke miesto. Schovala som sa za jeden veľký strom za kopcom. Sadla som si a oprela sa o kmeň. Dnes bolo krásne a tu to bolo ešte krajšie. Začala som si uvedomovať, že si na neho celkom zvykám, dokonca ho možno začínam mať rada. Rýchlo som však zahnala tie myšlienky. Ešte som sa nespamätala z Dereka...