Veronica:

Ani neviem ako a zrazu ma pobozkal. Vlastne aj ja som potom bozkávala jeho a..bolo to bláznivé. Veď ako on. Objala som ho a cítila som sa ..krásne. Tak asi takto nejako som si to vždy predstavovala. Dobrých pár sekúnd som nedokázala nič povedať. Iba sa usmievať. "Na.. Na tej svojej stratégií asi budem musieť ešte popracovať." uškrnula som sa. "Veľmi rýchlo si ju prekonal."                                                                                                        

„A tebe to vadí?“ pozrel na mňa. 

"Hm..Ani nie." zasmiala som sa.  

„Myslel som si.“ uškrnul sa a dal mi ešte jeden sladký bozk. Chvíľku sme ešte zostali na moste a potom ma išiel odprevadiť na zastávku. Stáli sme však kúsok od nej.  

"Odviezol by som ťa, ale nešiel som dnes autom." Povedal, keď sme tam prišli. "Tak.. zajtra sa znovu stretneme?" usmieval sa. Prikývla som. "Tak sa môžme stretnúť na moste.“ povedal. Dohodli sme sa znova na tretiu. Spoza rohu sa vyrútil autobus a ľudia už pomaly nastupovali. 

 „Budem ťa čakať.“ usmial sa a dostala som ešte jeden malý bozk na rozlúčku. „Ahoj.“ Povedali sme naraz, potom som už musela nastúpiť do autobusu. Skoro som sa rozplynula. Ach..myslím, že som sa zaľúbila.. Aj keď je to len v počiatočnom štádiu..

Liam:

Počkal som, až kým autobus neodíde, potom som sa pobral pomalým krokom domov. Celú cestu som sa usmieval ako slniečko, chalanom to bolo až divné, keď som prišiel domov, ale veľmi to neriešili. Nemohol som sa dočkať zajtrajška.

Nedeľa bol taký kľudný deň, ako už dlho žiadny nebol. Poobede sme si spravili piknik v Hyde Parku, najprv na deke, potom sme sa prechádzali. Neskôr večer sme šli do kina. Musel som sa zamaskovať, aby ma nikto nespoznal. Sedeli sme v najvyššom rade a okolo nás nebolo veľmi veľa ľudí. A keď v kine zhasli, mali sme dosť súkromia. Nie náhodou sme si vybrali dvojhodinový film.. Potichu sme tam rozoberali Vodu pre slony, film, ktorý nám práve prebiehal pred očami, komentovali sme ho a potichu sa smiali. "Ticho!" otočilo sa k nám nejaké dievča, čo sedelo pred nami a priložilo si prst k ústam. Potom spozornelo a mierne sa na mňa zamračilo. Asi ma spoznala.. No otočila sa späť a ja som si vydýchol. Radšej som si dal na hlavu kapucňu mikiny. Chytili sme sa za ruky a ona si položila svoju hlavu na moje rameno. Takto sme dopozerali film, občas sme si niečo pošepkali. Po filme sme sa držiac sa ruky predierali pomedzi ľudí von z kina, keď ma pristavilo to dievča, ktoré sa k nám otočilo počas filmu. Vedel som, že ma spoznala. Chcela podpis, fotku a aby som s ňou ešte rýchlo šiel za kamoškami. Pozrel som sa na Veronicu. "Nevadí?" 

 "V pohode. Počkám vonku." Usmiala sa a vyšla z kina von sama. Rýchlo som teda šiel s dievčaťom, kam chcela. Pofotil som sa so všetkými, rozdával úsmevy a podpisy na všetky strany a potom som sa náhlil pohľadať Veronicu. Našiel som ju na lavičke, kúsok od kina. "Prepáč. Už si budem dávať pozor.." zasmial som sa.

"To nič.. Zbožňujú ťa, s tým nič neurobím. Si hviezda." zasmiala sa a vstala z lavičky. 

„A ja zbožňujem inú hviezdu.“ objal som ju okolo pása. Spokojne sa usmiala a dali sme si jeden malý bozk. "Mala by som ísť, ešte som sa neučila."   

"Čo sa máš učiť? Pomôžem ti, už dlho som sa nič neučil." zasmial som sa. 

"Tak ak chceš, poď so mnou. Možno budeš užitočný." uškrnula sa.  Prišli sme teda k nim. Jej mama si nás nevšimla a otec asi doma nebol. Vyšli sme hore a zavreli sme sa do izby. Vytiahla tašku a pozrela na rozvrh. "To nič..to nič ..to nič.. Ha. Nemusím sa nič učiť." Zasmiala sa. 

 „V tom prípade mám lepší nápad.“ uškrnul som sa a pobozkal ju.  Dobrú hodinku sme sa muckali a smiali sa. Potom mi však zazvonil telefón. Pozrel som sa naň. Niall.. "Payne, kde dočerta trčíš?" spýtal sa so smiechom v hlase. "Radšej ma nečakajte. Skúšajte bezo mňa, ja si to zajtra vynahradím." povedal som a zrušil hovor. "Prepáč." ospravedlňujúco som sa na ňu usmial. 

„To nič.“ usmiala sa. „Ak budeš chcieť, príď zajtra po škole na námestie. Budeme mať s chlapcami malý "pouličný koncert"." zasmial som sa. Prikývla a ešte ma objala. „Určite prídem. Ale teraz by sme už asi mali ísť, lebo ma rodičia nakopú.“ zasmiala sa. Vstali sme a vyšli sme na chodbu. Nepovedal som jej, že sa medzitým bude točiť aj klip, určite by neprišla. Na chodbe som ju ešte zastavil. Ruky som jej položil na pás, oprel som ju o stenu a poriadne ju pobozkal. Nenechal som sa ničím vyrušovať. Dokonca ani tým, že po schodoch hore vyšla jej mama..