Veronica:

Keď sa pri nás ozval mamin hlas, trhlo mnou. Behom sekundy sme boli každý na opačnej strane chodby.                            

"Nezdá sa vám, že je už dosť neskoro??" premerala si nás oboch pohľadom, ale potom pokračovala ďalej. Uškrnula som sa. „No poď.“ Vzala som ho za ruku a spolu sme vyšli pred dom. Liam si zavolal taxík, rozlúčili sme sa dlhým bozkom, potom nastúpil a už ho nebolo. Dnu som sa  vrátila celá vysmiata. Zajtra sa s ním znova stretnem..

Po škole sme sa stretli v centre. Mali ešte len pred koncertom.  Stál tam spolu s ostatnými chalanmi, lenže v ceste mi stála ochranka, ktorá ma k nim nechcela pustiť. Veľmi sa mi s nimi hádať nechcelo pretože mali aspoň 3 metre a 600 kilov.

Liam:

Domov som sa vrátil dosť neskoro a samozrejme, chalani si ma doberali. Radšej som to neriešil, a tak sám neviem, či z toho bude aj niečo.. vážnejšie. Aj keby som bol rád.

Na druhý deň sme museli byt na mieste hneď ráno. Natočili sme pár scén a poobede mal byť malý koncert, kde sa tiež bude občas točiť, ale hlavne bude pre fanúšikov. Stále som sa obzeral okolo, či ju neuvidím. Niečo po druhej som si všimol, ako sa snaží dobyť pomedzi ochrankárov, ale tí jej zatarasili cestu. Podišiel som k nim.

 "To je v poriadku. Prišla za mnou." usmial som sa na ňu a chytil som ju za ruku. Ochrankár sa neochotne uhol, aby mohla prejsť. "Ahoj." doširoka som sa usmial a objal som ju. „No konečne. Ahoj.“ usmievala sa.

 Zoznámil som ju s chalanmi a potom, keďže som mal ešte chvíľku voľna sme sa im stratili. Postávali sme obďaleč, tam, kde nás nemohol nikto vidieť. Nanešťastie, o pár minút nato nás objavil Paul, náš manažér. „Liam, okamžite choď za chalanmi. Bez teba nemôžeme začať..“ vyplašil nás. Vzal som teda Nic za ruku a ukázal jej miesto, kde môže počas celého   vystúpenia byť. Všimol som si, že nás zbadali aj nejaké dievčatá, čo tam čakali na koncert a začali jačať. Prevrátil som očami. "Aspoň nemusíš byť pri nich. Neviem, či by si to prežila bez ujmy." zasmial som sa. "Prídem si po teba hneď potom. Uži si to." usmial som sa, naposledy ju pobozkal a potom rýchlo utekal za chalanmi.

Odspievali sme pár pesničiek, vzali k nám aj niekoľko dievčat a Louis sa rozhodol, že vyzvŕta nejakú staršiu pani. Úžasne sme sa vybláznili, museli sme dať ešte pár podpisov a fotiek a až potom sme mali voľno. Okamžite som utekal za Veronicou. "Tak? Čo vravíš?" spýtal som sa jej hneď. „Dokonalé.“ Usmiala sa a aby mi to potvrdila, dostal som sériu veľkých pús. „Kam pôjdeme teraz?“ pozrela sa na mňa.

„Ak chceš, môžme ísť k nám. Chalani budú dlho preč a neviem, či to náhodou nepôjdu aj zapíjať, takže tam som ja zbytočný." zasmial som sa. "Byt budeme mať len pre seba."

„To znie nebezpečne.“ zasmiala sa. „Ale prijímam. Len si musím ešte skočiť po nejaké veci.“ Prikývol som a už sme šli k autu. Vzala si z domu nejaké oblečenie a veci a potom sme už šli k nám.

„Len sa tu porozhliadni, cíť sa ako doma. Len po niečo skočím." usmial som sa na ňu. Potom som zmizol v kuchyni. Hľadal som niečo na občerstvenie, no ako som mohol čakať, chladnička bola takmer kompletne vyjedená. Našiel som jedine jednu celú jahodovú zmrzlinu v mrazničke, tak som vzal lyžičku a.. vidličku pre mňa a šiel som za ňou do obývačky. "Dáš si?" usmial som sa a prisadol som si k nej. Prikývla a potom sa zasmiala. „Ty to ideš jesť vidličkou?“ ukázala na ňu. "No, áno.. Ja jem všetko vidličkou." zasmial som sa a otvoril som zmrzlinu. „Aj polievku?“ stále sa smiala.

"Polievky nejem. Iba preto, že sa nedajú jesť vidličkami." zasmial som sa. "Viem, že sa mi budeš smiať, to síce robia všetci, ale.. no, proste sa bojím lyžičiek.." teraz už vybuchla do smiechu, čo som čakal.

„A kvôli čomu?“ spýtala sa.

"Vlastne ani neviem. Nekamarátim sa s nimi už odmalička. Raz som chcel, že to nejako prekonám, dal som si na lyžičku nutelu, ale prišlo mi z toho zle, tak sa im radšej vyhýbam." mykol som ramenom a zasmial som sa.

Snažila sa nesmiať, ale nedarilo sa jej to. "Prepáč, ale nechápem tomu.."

 „Aj tak ťa mám rada.“ objala ma.

 "Myslel som, že sa s tým nevyrovnáš." zasmial som sa a pritúlil som si ju k sebe.

„Čo iné mi zostáva..“ uškrnula sa a pobozkala ma. Využil som to, zatlačil ju na gauč a bozkával ju. Ja som ju objal okolo pása a masíroval jej boky, ona zase položila svoje ruky na môj krk a hrala sa mi s vlasmi.