Veronica:

Voňal tak nádherne, že som sa od neho nevedela odtrhnúť. Hladila som ho po chrbte a bozkávala tie jeho úžasné jemné pery. Pritiahol si ma trochu bližšie a svojou rukou vošiel po lem môjho trička. Keď rukami zašiel trošku priďaleko, chytila som mu ich. Nepoznáme sa zase až tak dlho. Aby sa nenahneval, tak som ho objala a pobozkala. Pochopil moje gesto a nepokúšal sa o to viac krát. „Čo bude s tebou zmrzlinou?“ zamrmlala som. "Neprovokuj." zasmial sa. "Tá počká.."

"Moje zlatko." usmiala som sa. "Neboj sa ochránim ťa pred lyžičkou."

"Vážne? Nedovolíš jej, aby mi ublížila?" hodil psie oči a potom sa zasmial.

 "Zlomím ju." zasmiala som sa. 

 "To je moje dievča." usmial sa a pobozkal ma.

"A toto je môj chlapec." usmiala som sa poriadne som ho vybozkávala.

"Vlastne, teraz ma napadlo, že som sa ťa to ešte oficiálne neopýtal.. Budeš moje dievča? Aj pred všetkými?" pozrel sa na mňa s úsmevom.

 "Pred všetkými?? Hmmm. Jasné." zasmiala som sa. Vybozkával ma a potom mi podal zmrzlinu. Hodil do prehrávača nejakú rozprávku a uložili sme sa na gauči v objatí. Keď sme boli unavení, šli sme k nemu do izby, ešte aby nás tu našli chalani.. Uložili sme sa do postele a tam sme sa znova objali. „Koľko tu ešte ostanete?“ spýtala som sa. "Do nedele. V nedeľu večer tu začíname menšiu koncertnú šnúru. Potom Manchester, Dublin,.." „To je ďaleko.. Dúfam, že sa mi potom vrátiš.“ pozrela som sa na neho. On sa len zasmial a silnejšie ma objal.    

V strede noci som sa zobudila. Niečo sa mi snívalo. Už som však potom nemohla zaspať. Liam odfukoval a stále mal ruku okolo mojich pliec. Začula som nejaké búchanie z chodby a to prebudilo aj Liama. Posadil sa na posteli „Zobudili ťa?“ spýtal sa ma a pozrel na mňa ospalými očami. Pokrútila som hlavou. „Som hore už dlhšie.“

„Radšej ich idem uložiť skorej, ako niečo porozbíjajú. Poprípade sa dovalia sem. Za chvíľku som späť." Povedal a vyšiel z izby. Posadila som sa a prešla si rukou po strapatých vlasoch. Počúvala som hlasy ako po sebe kričia, ale nehádali sa. Zrejme len boli riadne chytení.

Liam:

Keď som sa na nich pozrel, ako si posadali na gauč, hneď som vedel, že majú dobre nakúpené. Zase.. Začali po mne kričať, nahlas sa smiať a navzájom sa objímať. Toto musím niekedy natočiť.. Postupne som ich všetkých zatiahol do ich izieb a o chvíľu zalomili. Do svojej izby som sa vrátil so smiechom. "Nabudúce mi pripomeň, aby som vzal kameru.." ľahol som si znova k nej. „Dobre.“ zasmiala sa a ľahla si na mňa. „Ty si vážne ako ich oco.“ Položila si hlavu na moju hruď.

Ráno sme sa zobudili naraz. Prezliekli sme sa a išli von z izby. "Vieš čo? Ja radšej pôjdem, kým ešte spia." uškrnula sa. „Asi by si ich ráno nechcela vidieť..“ zasmial som sa. „Stretneme sa niekde, alebo po teba prídem?“

„Stretneme sa tam kde vždy. Okolo tretej.“ usmiala sa. Dohodli sme sa a potom sa vybrala preč. Vlastne, do školy..

Poobede sme sa stretli na našom obľúbenom moste. Čakal som ju opretý o zábradlie s okuliarmi na očiach. Keby náhodou. Prechádzali sme sa po rôznych uličkách a nikto nás nespoznal. Iba keď som sa pozrel na jeden stánok, všimol som si jeden časopis. "Pozri." ukázal som naň s úškrnom. Na titulke bola naša fotka zo včerajška, ako sa bozkávame pred koncertom a pod tým typický titulok.. Prevrátila očami a zasmiala sa. Sadli sme si na lavičku a chytili sa za ruky. „Budeš mi chýbať, keď odídete.“ Povedala a pozrela sa na mňa. "Prídeme začiatkom decembra, čo je o necelý mesiac. Na sviatky ideme každý domov, ale potom máme celý január voľný a budeme tu. Takže budeme zase spolu." usmial som sa. „Dúfam, že si zatiaľ nenájdeš nejakú inú.“ Zasmiala sa. „Asi by som už mala ísť. Je osem.“

"Jasné, prepáč.. Zabudol som, že sa máš učiť.“ usmial som sa.

Veronica:

Nastúpili sme do auta a vyrazili. Predbehlo nás požiarne auto. Nepripisovala som tomu veľký význam, až kým sme neprišli na ulicu, na ktorej je náš dom. Vonku bolo veľa ľudí a bolo cítiť dym. "Bože..čo sa tu stalo?" vystúpila som rýchlo z auta a išla som bližšie. Keď som zbadal, že to náš dom horí, zostala som najskôr stáť ako skamenená a potom som sa tam rozbehla, pretože som vedela, že rodičia sú určite vnútri...