Ona:  

Horko ťažko som to nejako prežila a po poslednej hodine som so stiahnutým žalúdkom odchádzala zo školy. No nie pretože, žeby som bola hladná, od rána som totiž nič nejedla, no preto, že som vedela, že budem musieť Liamovi klamať. Zbadala som ho hneď pred školou. Usmieval sa. O nepatrný úsmev som sa pokúsila aj ja. "Ahoj.." povedala som ticho a podišla som k nemu.

"Laura.." pristúpil bližšie a objal ma. "Asi si to aj ty mala predtým ťažké, no chcem, aby si vedela, že mi môžeš veriť. Viem, aké to je, keď ťa ľudia od seba odstrkujú a ubližujú ti.."

Zavrela som oči a zhlboka som sa nadýchla, predtým ako som ich znova otvorila. "Ideme pozerať Toy Story?" potrebovala som vypnúť. Nevymyslela som žiadnu lož a pravdu som sa tiež nechystala povedať.

"Poďme." usmial sa a spolu sme znova šli k nám.

"Aspoň, že už neprší." Počasie. Téma, ktorá vždy zachráni rozhovor.

Pozrel na mňa a uškrnul sa. "Áno, aspoň počasie sa umúdrilo."

Radšej som sklapla a ticho kráčala vedľa neho. Až teraz som si uvedomila aká som oproti nemu malá. Teda, čo sa týka výšky. Prechádzali sme parkom, kade sme včera bežali a smiali sme sa. Dnes sme tade kráčali a nič sme nehovorili. 

On:  

V tichosti sme prišli až k nám. Tento krát doma nebol nikto, ani mama. "Ideme hneď na Toy Story, alebo si dáš niečo na jedenie alebo pitie?" pozrel som na ňu, keď sme vošli dnu.

"Nie som hladná, neviem ako ty." pousmiala sa.

"Ak ti to nebude vadiť, niečo si dám."

"Hrozne mi to bude vadiť." uškrnula som sa.

"Tak tebe dáám.." prešiel som k skrinke s tajnými zásobami a otvoril ju. "Je tu čokoláda, čipsy, keksíky, alkohol.. vyber si." zasmial som sa.

"Alkohol?" zasmiala sa. "Naozaj nechcem nič."

"To nie je moje, to tu majú naši." zasmial som sa. "Nenechám ťa len tak, niečo si dáš."

"Si hrozný. Zober si, čo chceš a poďme hore."

"Fajn." mykol som ramenom a vzal som zo všetkého, okrem alkoholu, samozrejme. Vybehli sme po schodoch do mojej izby a usalašili sa na posteli. "Tak, už mi povieš, ako to vlastne je?" pozrel som na ňu.

Ona: 

Sakra.."Ehm, no..nerozumela som si veľmi so spolužiakmi. Vlastne skôr oni so mnou. Celkom mi dobre padlo, že mama zmenila prácu. Zmenu som potrebovala aj ja." improvizovala som a tvárila som sa pritom 100%ne vážne.

"Niečo mi našepkáva, že to nie je úplná pravda.." pozrel sa na mňa a chytil ma za ruku. "Pozri Laura.. budem veriť tomu, čo mi povieš, ale naozaj mi môžeš veriť aj ty.."

Keď sa dotkol mojej ruky, zastavilo sa mi nachvíľku srdce. "Ideme.. ideme pozerať?" ukázala som na televízor a odtiahla som si ruku. Úplne ma to vykoľajilo.

On: 

Potichu som si povzdychol, no šiel som zapnúť DVD. Potom som sa zvalil na posteľ vedľa nej a otvoril balíček čipsov.

"Prepáč mi.." povedala, keď som dlho nič nehovoril.

Pozrel som na ňu. "To je v pohode. Možno je ešte skoro na nejaké zdôverovanie sa..“

"Ja sa vlastne o mojej minulosť ani nechcem rozprávať. Chcem ťa požiadať, aby si to rešpektoval. Chcem žiť nový život..." sklonila hlavu. "A konečne sa mi to darí."

"Dobre, viac sa nebudem pýtať. Ale ak by si niekedy potrebovala bútľavú vŕbu, som tu." usmial som sa na ňu.

"Ďakujem ti." usmiala sa. "A už ticho." zahľadelasa na Toy Story

Zasmial som sa a prisunul som sa bližšie k nej. Ponúkol som ju balíčkom čipsov.