Nejako zaostávate s tými komentmi :D A ešte vám pripomíname jednu vec.. Baby, adminky sú dve, podaktoré na to zabúdate..

Ona:

"Nerob sa, že to nevidíš. Všetci to vidia, všetci mi to hovoria...Nikdy ma nikto nechcel. Prečo by sa ma zrazu ty mal chcieť?" hovorila som ticho s trasľavým hlasom. Nechápala som tomu..Nikto o mňa nikdy nezakopol. 

On:  

"Kto ti to hovorí? Nikoho som ešte nepočul a to som stále s tebou, odkedy si sem prišla. Nikto ťa nechcel možno preto, že sme v tom čase boli aj ja aj ty aj oni deti. A ja ťa zrazu chcem preto, lebo.. už som ti to povedal. Vidím v tebe úžasné dievča.."

"Nechcem ťa stratiť. Si super kamarát. Čo ak sa ti prestanem páčiť?"

"Neprestaneš. To by si sa musela poriadne snažiť." uškrnul som sa.

Pozrela na mňa a pousmiala sa. "Necháme to ešte tak? Chcem ťa najskôr viac spoznať."

"Spoznať ma môžeš aj tak." usmial som sa. Znova som ju pobozkal, no tentoraz ešte jemnejšie a pomalšie, aby sa na to stihla pripraviť. 

Ona:  

bolo už o dosť lepšie. Neodolala som a bozk som mu opätovala aj keď nesmelo a nemotorne. Keď sa naše pery odpojili, usmial sa na mňa, oprel si čelo o moje a otvoril som oči. "To bolo krásne." zašepkal. Po celom tele som mala husiu kožu. Ruky som mala opreté o jeho hruď a neodtŕhala som z neho oči. "Viac než krásne.."

Usmial sa a pozrel mi do očí. "Smiem ešte jednu?"

"Nejako si sa rozbehol." zasmiala som sa.

"Zapáčilo sa mi to." uškrnul sa.

"Úplne sme zabudli na Toy Story.."

"Chce sa ti to ešte pozerať?" zasmial som sa.

"Neviem.." pozrela som mu do očí. "Ani nie."

"Ani mne." uškrnul sa a dal mi ešte jeden maličký bozk. Pritúlila som sa k nemu a od šťastia som sa znova rozplakala. Cítila som sa tak nádherne. Prvý krát v mojom živote. 

On:  

Objal som ju a hladkal ju po chrbte. "Neviem, kto ti nahovoril, že si tučná alebo škaredá, ale rozhodne nie si ani jedno z toho. Si nádherná.." 

Ona:  

Nedokázala som mu odpovedať. Iba som ho pevnejšie objala a oprela som si hlavu o jeho plece. 

On:  

Usmial som sa a privinul som si ju k sebe. V objatí sme zotrvali ešte dobrú minútku. "Čokoládku?" usmial som sa na ňu, keď som sa mierne odtiahol.

Pokrútila hlavou. "Toy story." uplakane sa usmiala a pošúchala si oči.

"Lau, neplač, prosím." utrel som jej líčka a dal jej malý božtek na špičku nosa. "Usmej sa."

"To je od šťastia." usmiala sa na mňa.

Znova som ju objal. "Od šťastia sa smeje."

"Každý to má inak.." uškrnula sa.

"Pokiaľ je to ale len od šťastia, máš to povolené." zasmial som sa. Znova sme sa usadili na posteľ, tento krát už v objatí.