Ona:

V objatí sme dopozerali Toy Story a dokonca som si dala ešte kúsok z čokolády. Liam je strašne milý chlapec, každá sekunda s ním je najlepšie strávenou sekundou na svete. Večer ma išiel odprevadiť, no tento krát sme bežať nemuseli. Mama doma ešte nebola, chodí dosť neskoro. Je mi jej strašne ľúto, rozmýšľala som, že si niečo nájdem aj ja. Aspoň trochu jej tak pomôžem. Otázka je kde. Nad tým som sa zamýšľala celú cestu do školy. Bola som taká zamyslená, že pri vchode som narazila do nejakej baby. Tá však mala obuté topánky na metrových podpätkoch a ako sa tak  snažila udržať na nich rovnováhu, vyvalila sa jej noha a zlomil sa jej podpätok. Tvár jej očervenela od hnevu. Začala som sa jej rýchlo ospravedlňovať a navrhla som jej, že jej to dám opraviť, no ona ma vôbec nepočúvala. "Nabudúce dávaj pozor! Akoby nestačilo, že si tučná ako prasa, ešte si aj slepá." Pri jej vete ma až zamrazilo. V jej očiach som videla krutosť a spokojnosť s tým, čo mi povedala. Zľakla som sa. Možno sa mi to len zdalo, no mala som pocit, že o mne vie niečo, čo by nemusela.. Sklonila som pohľad, červená v tvári, no od hanby, pretože na nás pokukovali ostatní. Prešla som okolo nej a ani nie prá krokov ďalej ma niečo trafilo do hlavy. Tá zapúdrovaná krava po mne chodila opätok. Keď som sa obzrela a rukou som si chytila boľavé miesto na hlave, zakryla si ústa rukou a s prehnane hranou ľútosťou povedala:" Prepáč, pomýlila som si ťa s košom." Vedľa nej stala ďalšia, ktorej modré tiene pripomínali monokle. "Skôr so smetiakom." prezrela si ma pohŕdavým pohľadom. Samozrejme, že som sa s nimi nemohla rovnať..Bola som menšia, a áno mala som niekoľko kíl na vyše, moje oblečenie nebolo značkové, nemala som topánky na podpätku ale vyšednuté tenisky, ktoré boli kedysi čierne a bunda, ktorú som mala na sebe bola o pár čísel väčšia, mám ju po mame.  Uvedomila som si, že stojím na chodbe, srdce mi prudko búcha a hlava sa mi točila. Ľudia okolo mňa klopili pohľady, no videla som tie úškrny. Všetko mi to pripomenulo moju starú školu.. Tie dve okrasy už zmizli, no ja som zostala stáť. Zodvihla som opätok a hodila som ho do koša. Koš bol malý a oblý. V hlave sa mi ozvali slová tej baby. "Pomýlila som si ťa s košom.."  Zavrela som oči, aby som potlačila slzy. Mohlo sa sta, že sa odniekiaľ dozvedeli viac o mojej minulosti? 

On:  

Večer sme s Laurou boli spolu. Dopozerali sme Toy Story a potom som ju znova odprevadil až k domu. Dni môjho života už nemajú len sivé, pochmúrne farby, tak, ako doteraz.. Laura mi do nich vliala všetky odtiene farieb.. Na druhý deň som však vďaka nej zaspal. Sníval sa mi tak krásny sen, že som nestíhal, no nakoniec som dorazil ešte pred zvonením. Laura však stála uprostred chodby. Niečo mi tu nehrá. Podišiel som k nej. "Lau, čo sa stalo?" spýtal som sa, keď som si všimol jej sklesnutý pohľad. Potom som ju však bez ďalších slov objal. 

Ona:  

Keď sa pri mne zjavil Liam, uvedomila som si, že na chodbe už takmer nikto nie je. "Nič, len som čakala kým prídeš.." povedala som ticho a objala som ho. Hľadala som ten pokoj, ktorý som cítila keď som ho objala včera, no ten bohužiaľ neprichádzal. To čo sa stalo ma strašne vykoľajilo.

On:  

Neveril som jej to, ale povedal som si, že sa jej nebudem nasilu vypytovať na to, čo mi nechce povedať. "Ideme do triedy?" zašepkal som a pohladkal som ju po chrbte.. 

Ona:  

Prikývla som a spolu sme išli do triedy. Akoby to nestačilo, vyvolala ma z dejepisu. Niečo som povedala, no bohviečo to nebolo. Včera som sa neučila, keďže takmer celý deň som bola u Liama. Po hodine sme vyšli na chodbu a s Liamom sme postávali pri skrinkách, ktoré máme vedľa seba. 

On:  

Po hodine dejepisu, kde sa jej nálada ani trošičku nezlepšila som sa však rozhodol strčiť do toho nos. Pri skrinkách som sa k nej otočil. "Už mi povieš, prečo nemáš náladu? Kto ti čo povedal?"                         

Pozrela na mňa a v hlave sa jej znova prehralo to, čo sa stalo. "Narazila som do jedného dievčaťa, ktorému sa zlomil opätok, vynadala mi a hodila mi ho do hlavy." povedala skrátenú, ale pravdivú verziu.

Pozrel som na ňu a povzdychol som si. "Nič si z nej nerob, nech to bol ktokoľvek. Ľudia tu sú takí, viem to z vlastnej skúsenosti.." chytil som ju a ruku.