Ona: 

Pousmiala som sa a dala som mu malú pusu. "Dnes si zaspal?" zmenila som tému na neho.

Uškrnul sa a prikývol. "Kvôli tebe. Sníval sa mi s tebou úžasný sen a chcel som si ho dosnívať."

"Nočná mora?" uškrnula som sa. "Čo sa dialo, keď si sa nechcel zobudiť?

"To ti radšej nepoviem." zasmial sa. "Ideme na matiku?"

"Povedz." drgla som do neho cestou do učebne.

"Nepoviem. Nemusíš vedieť všetko."

"Tak načo si s tým začal?? Ak mi to nepovieš, nebudem sa s tebou dnes rozprávať."

"Pýtala si sa." zasmial sa. "A budeš sa." uškrnul sa, zastavil, pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma.

Po krásnom bozku som si však imaginárne zamkla ústa a zmizla v triede. 

On: 

S úškrnom som šiel za ňou a usadil sa do lavice hneď vedľa tej jej. "Pôjdeš k nám aj dnes?" zašepkal som.

Otvorila som si zošit  a tvárila sa, že číta.

"Lau.." zatváril som sa smutne, keď mi neodpovedala.

Zdvihla hlavu, ako keby dačo počula, no potom ňou pokrútila a zase ju sklonila k zošitu.

Teraz som už naozaj nahodil smutný pohľad a tiež som si otvoril zošit. Do triedy sa dovalila učiteľka a hneď vyvolávala k tabuli. Modlil som sa, aby nevyvolala aj mňa.. 

Ona:  

Dnes v bol škole jednoducho hrozný deň a preto som odtiaľ s úsmevom odchádzala. A samozrejme s Liamom po boku, preto ten úsmev. Jasné, že dlho mi  nerozprávanie sa s ním nevydržalo. Po matike sme sa už znova veselo rozprávali. Na babu z rána som zabudla. Nenechám sa zastrašovať. Našla som niekoho, vďaka komu sa už necítim tak ako predtým a pokiaľ nikto nič nevie, môžem si žiť svoj nový život ďalej. 

On:  

Vedel som, že rozprávať sa budeme pri prvej možnej príležitosti a tak sa aj stalo. Zo školy sme odchádzali veselí a znova sme si to zamierili cez park rovno k nám. "Dnes už budeš obedovať?" usmial som sa na ňu medzi dverami. Dom bol znova prázdny.

"Mám svoj vlastný obed v taške." zasmiala sa a dala si dole bundu.

"Tak ten si pekne odložíš, tu ťa nakŕmim ja." zasmial som sa a už som ju ťahal do kuchyne.

"Nerozkazuj mi." zasmiala sa a vytiahla z tašky svoj šalátik.

"Tak mi ukáž, čo tam máš." pozrel som na ňu a misku v jej rukách.

"Samé zdravé veci." otvorila krabičku. Alebo to, čo našla.

"Hmm.. to sa mi nepáči. Čo povieš na čokoládový koktejl a zmrzlinu?" uškrnul som sa.

"Dobrú chuť." zasmiala sa a pustila sa do šalátu.

"Tak si dám sám." mykol som ramenom a vytiahol som z mrazničky čokoládovú mrzlinu.

"Čo budeme dnes robiť?"

"Ešte máme jednu časť Toy Story, ak chceš pozerať.." zasmial som sa.

"Dobre." usmiala sa.

Obaja sme sa najedli svojho "výdatného" obedu a vybrali sa hore do izby. Pustili sme si Príbeh Hračiek a zvalili sa na posteľ. "Poviem ti tajomstvo." zašepkal som jej, keď bola rozprávka asi v polovici.

"Počúvam."

"Mám taký pocit, že ťa ľúbim.." usmial som sa. 

Ona: 

Srdiečko mi podskočilo. Pozrela som na neho a položila som svoju ruku na tú jeho. "Aj mám taký istý pocit, Liam..Nikdy v živote som nič také necítila, takže predpokladám, že je to to. Že ťa ľúbim." usmiala som sa.

Stisol mi ruku so svojej dlani a dal mi jemný božtek na líčko. "My sme sa naozaj našli.."

"A som tomu veľmi rada." šepla som a pritúlila som sa k nemu.

"Ja takisto. Je zvláštne, že sa poznáme vlastne len týždeň a už teraz neviem, čo by som bez teba robil.."

"Ja sa asi rozplyniem." usmiala som sa.