Choď na obsah Choď na menu

Stay Strong 20

10. 12. 2012

Za to, že v piatok nebola žiadna, budú dnes dve :) ale najprv musí mať táto aspn 2-3 komenty ;)

 

On:  

Keď som ráno otvoril oči, miesto na posteli vedľa mňa bolo prázdne. Zhodnotil som situáciu tak, že sa asi pred chvíľou zobudila a šla so kúpeľne, tak som sa posadil, ponaťahoval a práve, keď som sa chystal prezliecť vošla do izby. Usmial som sa na ňu. "Ahoj. Do ružova." uškrnul som sa. "A ty?" prešiel som ku skrini a vytiahol som si z nej čisté tričko.

"Veľmi si chrápal a prdel, takže ani nie." zasmiala sa.

Začervenal som sa. "Vážne som chrápal?"

"Nie." drgla so mňa so smiechom.

"Už som sa zľakol." zasmial som sa a rýchlo som sa obliekol.

"Takže niekedy chrápeš, čo?"

"Neviem, v spánku sa nepočujem."

"To znamená, že nechrápeš nahlas."

"Nikoho som tým zatiaľ nezobudil." zasmial som sa. "Hladná?" uškrnul som sa.

"Skús hádať." zasmiala sa a zvalila sa na posteľ.

"Teraz už musíš byť." zasmial som sa.

"Ak nachystáš niečo dobré, tak si dám."

"Palacinky?" uškrnul som sa.

"Na raňajky?" pozrela na mňa.

"Nejaké výhrady?"

"To je veľmi ťažké na raňajky."

Prevrátil som očami. "Tak nejaké lievance, alebo niečo.. čo len chceš." zasmial som sa.

"To je to isté." zasmiala sa.

"Nie je, placinky sú tenšie." zasmial som sa.

"No je tam toho.."

"Tak čo navrhuješ?" zvalil som sa vedľa nej.

"Pozývam ťa k nám." usmiala sa.

"Hneď takto ráno?" pozrel som na ňu s úškrnom.

"Na raňajky. Nehľadaj za tým nič zlé." zasmiala sa.

"Tu spíme, u vás budeme raňajkovať.. a sem sa vrátime na obed?" zasmial som sa.

"Nie, môžeš spať u nás. Myslím, že mama je priam nadšená, že som si našla..kamaráta." usmiala sa.

"Počkaj, dnes mám ísť ja k vám, ak som to správne pochopil?" zasmial som sa.

"Áno. Páli ti to." ťukla mi po čele.

"A myslíš, že budem môcť?" uškrnul som sa.

"Myslíš či ti to dovolí moja alebo tvoja mama?" zasmiala sa.

"Obe." zasmial som sa.

"Tak sa choď spýta, ja zatiaľ zavolám domov." usmiala sa.

"Dobre." zasmial som sa a vyšiel som z izby. Nenechal som sa prosiť. Zbehol som dolu schodmi, kde mama pripravovala raňajky a spýtal sa jej na to. Najprv bola trochu šokovaná, no postupne privolila. Vytrielil som hore schodmi a vyškeril sa na Lauru. "Môžem."

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Anonym - <3

11. 12. 2012 17:19

uuužasna:)

domi - ...

10. 12. 2012 21:13

nádherné :)

Paťuška - :)

10. 12. 2012 21:12

Nádherná časť ako aj celý príbeh :) Už sa neviem dočkať ďalšej časti. :)

Kaťuš - <3

10. 12. 2012 21:09

S Katy ste proste úžstné, tento blog je seriózne najlepší, pridávate pravidelna, príbehý nie sú od veci ale sú úžstné ! Viete písať tak nádherne že ,,ja sa asi rozplyniem'' . Každý deň ťa Maci otravujem ale proste mi to nedá lebo tak sa teším na každú jednu časť. Milujem Liama proste a keď je v tomto príbeju je to proste *da best*. Takže len tak ďalej, je to super! :)

Nika - ;)

10. 12. 2012 21:06

úžasná ako vždy :) Obdivujem vás... :)