On:  Zavrel som oči, objal ju okolo pása a venoval sa len hraniu s jej perami. Rozprávky v telke ma už dávno prestali zaujímať.. 

Ona: 

Z jeho vône a tepla sa mi rozkrútila hlava a ja som doslova padla do jeho objatia.  Srdiečko sa mi rozbúchalo a moje pery sa nevedeli odtrhnúť od tých jeho. 

On:  

Prisunul som sa k nej bližšie, vzal ju do svojho náručia a posadil na svoje kolená. Ani jeden z nás nebol ochotný odtiahnuť svoje pery, ktoré zvádzali boj, do ktorého sa postupne pridali aj naše jazyky. 

Ona:  

Bolo to bláznivé, no nechcela som prestať. No keď si ma položila na kolená, nachvíľku som sa odtiahla. "Nie som ti ťažká?" šepla som so sklopeným pohľadom a pohladila som ho po tvári.

"Blázniš? Ani náhodou." usmial sa na mňa a znova ma nežne pobozkal.

Usmiala som sa a znovu som sa vrhla na jeho pery. Bozkávanie je super vec, keď sa raz do toho dostanete, neviete prestať. 

On: 

Pritiahol som si ju k sebe tak blízko, ako to len šlo a v najbližších minútach som od nej neplánoval odtrhnúť svoje pery. Postupne som nimi však prechádzal od jej úst až na krk. 

Ona:  

Cítila som jeho telo a naskakovali mi z toho zimomriavky. Keď perami kĺzal po mojom krku, neudržala som slabý vzdych a zaklonila som hlavu. Na minútku som sa cítila krásna a ľúbená. Škoda, že len na minútku. Hneď ako jeho ruky prekročili hranicu môjho trička a dotkli sa môjho brucha, vystrelila som ako struna a stiahla som si tričko.

On:  

Jemne a nežne som ju bozkával na krku a jej tichý vzdych ma ešte viac povzbudil. No keď si rýchlym pohybom stiahla tričko pozrel som na ňu a chytil som ju za ruku. "Lau, neboj sa ma.." 

Ona:  

Sklopila som pohľad, celá červená v tvári. "Asi by sme mali prestať.." pocit krásy bol hneď preč. Naopak, chcela som, aby sa na mňa prestal pozerať, chcela som sa niekam skryť a už nevyliezť.

On:  

Povzdychol som si. Jej depka je tu zas.. "Laura, mňa sa nemusíš hanbiť, vieš, že sa ti nebudem smiať ani nič podobné. Si nádherné dievča, to som ti už povedal. Pre mňa si úplne dokonalá.." pohladil som ju po líčku, jemne jej nadvihol bradu a nežne pobozkal.

"Naoazaj?" spýtala sa ticho a pozrela sa na mňa.

Prikývol som a usmial som sa na ňu. "Naozaj. A práve teraz som si obľúbil jemnosť tvojich pier."

"To ty si dokonalý.." povedala a pousmiala sa. "Čím som si ťa zaslúžila?"

"Toto nehovor, ani náhodou nie som dokonalý. Otázka je skôr, čím som si ja zaslúžil teba? Veď som veľmi neposlúchal.." uškrnul som sa.

"Neviem si ťa predstaviť neposlúchať. Milšieho chlapca som nestretla..Ty si zaslúžiš len to najlepšie..najkrajšie..Neviem, či som to práve ja." dodala smutne.

"Laura, ak také niečo povieš ešte raz, sľubujem ti, že ťa došteklím na smrť." výhražne som na ňu pozrel. "Nemá cenu sa o tomto dohadovať, môj názor je, že si perfektná a nezmenia to ani tvoje opačné reči.." 

Ona:  

Myslím, že som sa pred ním akurát tak pekne strápnila. Zliezla som z neho a sadla som si vedľa na gauč. "Prepáč mi..Už nič také nepoviem."

Usmial sa a objal ma. "Som rád. Hlavne sa nepodceňuj, dobre?"

Prikývla som a prešla som k oknám. Zastrela som ich. Vonku  bolo zamračené, takže v izbe zostala celkom tma. Môjmu strachu sa musím postaviť. Podišla som k Liamovi a dala som si dole tričko. Zostala som pred ním stáť len v podprsenke. Zavrela som oči. Nebola som až tak odvážna, vidieť jeho výraz v tvári. Roztrasené ruky som si položila na svoje oblé boky so snahou ich tak trocha zakryť. Pomaly som nadvihla hlavu a otvorila som oči. Liam stál tesne predo mnou.