On:  

Hneď, ako som zišiel dolu a prišiel k nim, Laura aj jej mama vstali. Jej mama šla hneď variť čaj a vyhostila nás z kuchyne. "O čom ste sa rozprávali?" spýtal som sa potichu Laury, keď sme sedeli v obývačke na gauči. Vlastne, ja som sedel na gauči, ju som si posadil na kolená.

"Babské veci." uškrnula sa  a objala ma okolo krku. Dala mi malinkú pusu a odhrnula mi vlasy z tváre.

"Ja rád také počúvam." uškrnul som sa.

"Udobrili sme sa a vysvetlili sme si pár vecí... A tak. Nemusíš vedieť všetko." Pošteklila ma na krku a zasmiala sa. V telke dávali reklamu na spevácku súťaž, na britský X-factor. Otočila sa k telke a s úškrnom do mňa drgla. "Vidíš? O tomto som hovorila.."

"A ja už som ti na to povedal svoj názor." zasmial som sa. Nebol to až taký zlý nápad, to som musel uznať, no aj tak.. Neviem, či by som mal takú odvahu.

"Ktorý ešte stále môžeš zmeniť a ja dúfam, že ho aj zmeníš." usmiala sa na mňa. "Nemáš sa čoho báť a keď to neskúsiš, jediné, čo ti ostane bude otázka, čo by bolo, keby som to skúsil? A to sa nedozvieš pokým to neskúsiš. No nie si zvedavý, čo by bolo?" uškrnula sa.

Začal som ju štekliť. "Toto neznášam. Zasadila si mi chrobáka do hlavy, si spokojná?" smial som sa.

"Áno veľmi." smiala sa a chytila mi ruky.

"No.. ale mám jednu podmienku. Možno by som to aj skúsil.." uškrnul som sa.

"Jéj." zatlieskala. "Akú podmienku? Splním hocičo, len aby si to skúsil."

"Šla by si tam so mnou." pozrel som na ňu.

"Samozrejme láska.." usmiala sa a silno ma objala.

"Si strašná. Nahovoríš ma na také veci, o ktorých som si myslel, že by som ich nikdy nedokázal." zasmial som sa.

"A to je ten problém, pretože ja si ťa viem pekne predstaviť ako si to dokázal. No nebude to super pocit? Za pokus nič nedáš a s istotou ti môžem povedať, že ty určite nič nestratíš, naopak získaš." usmiala sa. "Máš úžasný hlas, ešte stále ho počujem v hlave.. Máš na to." pobozkala ma.

"Prestaň ma toľko chváliť, lebo spyšniem." zasmial som sa, no objal som ju a pobozkal. "Asi máš pravdu, za skúšku to stojí."

"Ja si ťa budem chváliť koľko chcem, lebo si to zaslúžiš." usmiala sa. "Takže..Ideme poslať prihlášku?"

"Počkaj, to tak rýchlo?" zasmial som sa.

"A na čo chceš čakať?"

"Na všetko ideme nejako rýchlo." uškrnul som sa.

"Tiež sa mi zdá, ale myslím, že obaja máme toho veľa doháňať. Aj my máme právo žiť, tak ako chceme." usmiala sa. "Žiť si náš sen.." pohladila ma po líci.

"Neviem, čo by som bez teba robil, láska." silno som ju objal a pobozkal. "Ľúbim ťa."

Ona:

"Aj ja teba..Veľmi." pobozkala som ho a poriadne vystískala. Ešte v ten deň sme u nich vyplnili internetovú prihlášku a poslali. Veď na čo čakať? Dokonca aj na Liamovi bolo vidieť, že je rád že sa na to nakoniec dal. Každý deň po škole mi spieval, cvičil si a vyberal pesničky a ja som ho s radosťou počúvala. Týždeň ubehol ako voda a ja som bola najšťastnejšie dievča na svete. Každý deň som väčšinu času trávila s ním a tak som každý deň mala dôvod usmievať sa.

On:

Celý týždeň od podania prihlášky bol šialený. Stále som si niečo vyspevoval, dokonca aj v škole som Laure posielal na lístočkoch názvy pesničiek, ktoré by som tam mohol zaspievať. Casting mal byť už v piatok, takže sme nemali veľa času vybrať tú správnu, nakoniec sa nám to však podarilo. Keď som to oznámil rodičom, mama skoro odpadla. Neverila, že by som sa na také niečo mohol dať, no tešila sa spolu s nami. Keď prišiel osudový deň, všetci stále pri mne. Sestry, rodičia aj Laura. Otec musel vytiahnuť svoju veľkú dodávku, lebo ísť chceli všetci a do malého autíčka by sme sa nezmestili. Neviem, čo vôbec mal ešte niekto taký sprievod, ako ja, no rozhodne to bolo skvelé. Lauru som predstavil konečne aj celej svojej rodine a zistil som, že s mojimi staršími sestrami si skvelo rozumie. Keď sme však dorazili na miesto, akosi na mňa doľahol všetko stres a chcel som vycúvať. No pri pohľadoch ostatných som sa len poddal, vzal si číslo a spolu s nimi sa postavil do radu a čakal na svoju šancu..