Ona:

"Som na teba taká pyšná.." usmiala som sa na neho, keď sme odtiaľ pomaly odchádzali dlhou chodbou.

"A ja som strašne rád, že si ma na to nahovorila." stisol mi ruku a potom ma objal okolo ramien.

Pohladila som ho po líčku. "Vravela som ti, že vidím do budúcnosti. A ešte to bude lepšie, uvidíš." uškrnula som sa.

"Nehovor to, lebo to zakríkneš." zasmial sa.

"Dobre, už som ticho." zasmiala som sa.

"Ľúbim ťa." usmial sa na mňa a pobozkal ma.

"Ja teba viac." usmiala som sa.

"Chceš sa hádať?" uškrnul sa.

 "Áno." zasmiala som sa.

"Ja ťa ľúbim najviac, a bodka."

"Ja teba ešte viac, a výkričník."

"Kľud." zasmiala sa Ruth pred nami. Liam sa uškrnul a ešte raz ma pobozkal.

Osláviť Liamov postup sa išlo hrou bowlingu a večerou. Ja som v bowlingu hrozná a svojmu týmu, Liamovi a jeho mamine som to kazila, no bolo to len pre zábavu a ja som ich teda poriadne zabávala, keď moja guľa padla vždy do toho kanálika, alebo dokonca do vedľajšej dráhy. 

On:  

Pri bowlingu sme sa teda poriadne zabavili. Ako rodina si ho občas chodievame zahrať, no teraz, keď sme ho hrali aj s Laurou to bolo oveľa lepšie. Jej umenie hrať sa nedá porovnávať len tak s hocikým. Ruth sa dokonca na jednom jej pokuse začala tak smiať, že zahodila aj svoj pokus a my sme vyhrali. Začal som sa tešiť, vzal som Lauru na ruky a zatočil sa s ňou. 

Ona:

Po bowlingu, ktorý sme mimochodom nakoniec vyhrali, sme sa vybrali na večeru. Lepšie som sa spoznala s jeho rodinou, rozprávali sme sa a boli ku mne fakt milí. Myslím, že s jeho sestrami, hlavne s Ruth, budem dobrá kamarátka. Už viem, prečo je Liam tak super chlapec. Žije v super rodine, super prostredí... Po výbornej večeri, zjedla som polku taniera, čo sa mi ešte nikdy nestalo, ostatné dojedol Liam, sme znova nastúpili do dodávky. Panovala super nálada. 

On:

Ostal som prekvapený, keď Laura zjedla takmer všetko, čo mala na tanieri. Potom sa na mňa však prosebne usmiala a ja som to po nej musel dojesť. Dnešok sme oslávili ako sa patrilo. Cestou domov sa Laura ani nerozprávala so mnou, len s Ruth a občas aj s Nicolou. bolo vidieť, že si sadli. Dokonca som na chvíľu začal žiarliť. Keďže bol piatok, Laura dnes ostala u nás. Hneď ako sme dorazili domov, vystriedali sme sa v sprche a spolu zaľahli pod perinu. Objal som ju a pobozkal. "Ďakujem." šepol som. 

Ona:  

Liamovi som sľúbila, že u nich prespím a tak som išla ku nim domov. Všetci sme boli z dlhého dňa veľmi unavení, no najviac unavení bol Liam. Keď sme už v objati ležali pod teplou perinkou, venoval mi krásny bozk a poďakoval mi, aj keď vôbec nemal za čo. "Mne neďakuj, láska. Ty si to tam perfektne odspieval, nie ja. Ty si nabral odvahu vyjsť na pódium pred to množstvo ľudí a ukázať im aký dobrý si." prehrabla som mu vlasy a usmiala som sa na neho, aj keď to zrejme kvôli tme nevidel.

"Ale to všetko len vďaka tebe. Tebou to začalo, nahovorila si ma na to, pomáhala mi vybrať správnu pesničku a podporovala ma. Takže za to všetko ti ďakujem. Ľúbim ťa." pritúlil sa ku mne.

"Aj ja teba, láska." šepla som  a celá som sa k nemu pritúlila. "Veľmi. Aj tak ti ešte veľa dlhujem.."

"Dlhuješ? Ty mne?" pozrel na mňa.

"Áno. Nebyť teba, tak.. sa ešte doteraz nenávidím." povedala som to na rovinu.

"To nie je pravda. Nie je to moja zásluha."

"A koho? To čo si ty stihol za pár dní, nestihli doktori za celý rok."

"To bude tým, že tí doktori ťa neľúbili tak, ako ja." pobozkal som ju.

Usmiala som sa a pusu som mu vrátila.

"Lau?" spýtal sa po chvíľke ticha.

"Áno?"

"Lenže teraz, keď som postúpil.. Dlho sa neuvidíme.."