Ona: 

Práve o tom som veľmi nechcela hovoriť, no raz sme si to museli priznať.. "Ja viem, zlatko. Ale to zvládneme. " Dúfam.

"Bude to ťažké, ale musíme to zvládnuť." stisol ma.

"Hlavné je, aby si bol šťastný. Aby si robil to, čo chceš a v čom si tak nevueriteľne dobrý." uškrnula som sa a pobozkala som ho dlhým bozkom.

"Ale chcem, aby si aj ty bola šťastná.."

"Ja budem, ak budeš šťastný ty." usmiala som sa.

"Dobre, táto téma končí, lebo to začína znieť.. akoby sme sa lúčili.." stíchol.

"Možno sa aj lúčime, no rozhodne nie navždy."

"Rozhodne nie. Vždy si ťa nájdem." usmial sa a pobozkal ma.

Usmiala som sa a rukou som mu vošla do vlasov. "To dúfam.." šepla som a spokojne som zatvorila oči.

"Dobrú noc, láska."

"Dobrú.."

On:  

Takto v objatí sme čoskoro zaspali. Na moje prekvapenie som sa ráno zobudil prvý. Potichu som vstal a nechal som Lauru ešte spinkať. Bola krásna keď spala.. bezstarostné a šťastné dievča, dokonca aj zo spánku sa usmievala. Prezliekol som sa a zišiel som dolu do kuchyne. Tam som zistil, že som nevstal len skorej ako Laura, ale aj ako zvyšok domu. Rozhodol som sa teda všetkých prekvapiť a spraviť raňajky. Zarobil som si cesto a spravil veľké lievance. Okrem praženice je to asi jediná vec, ktorú viem uvariť.. 

Ona:  

Ani raz som sa nezobudila. V Liamovej posteli sa mi spalo veľmi dobre. bola mäkká a nevŕzgala. Niet divu, že sa mi nechcelo vstávať. Zobudila som sa až na bozky, ktoré som cítila na krku. Rýchlo som sa nadvihla a hlavou buchla do Liamovej. Chytila som sa za čelo a začala som sa smiať. "Na toto by sme si už mohli dávať pozor." 

On:  

Keď boli raňajky hotové, vybehol som po schodoch hore a chcel som nejako jemne Lauru zobudiť. Vybral som si teda cestu, že ju zobudím bozkami. Jemne som jej začal bozkávať krk, no ona sa tak prudko nadvihla, že sme si o seba buchli hlavy. Rozosmial som sa a pošúchal som si čelo. "A aj tak to určite nebol posledný krát." zasmial som sa. "Dobré ráno."

"Dobre ránko." zasmiala sa a prehrabla si vlasy. "Dneska som to trocha prehnala.." skonštatovala po krátkom pohľade na môj mobil. Vyliezla z postele a ponaťahovala sa.

"Aspoň si si konečne dlho pospala. Nechcel som ťa budiť, bola si taká krásna.." usmial som sa. "Ale dole som už nachystal raňajky.."

Usmiala sa a natiahla sa po oblečení. "Rýchlo sa oblečiem a prídem."

"Zatiaľ ti poriadne naložím." uškrnul som sa a vyšiel som z izby.

"Dobre." zasmiala sa a rýchlo sa prezliekla. Keď zišla dole, na tanieri už mala kopu lievancov. "To máme spolu, však?" zasmiala sa, keď to zbadala.

"Ani náhodou, to popapáš sama." zasmial som sa. "Teda, ak sa neotráviš, neviem, aké sú." 

Ona:  

Sadla som si za stôl a na jednu som si dala čokoládu. Vždy som sa tejto kombinácie bála, no teraz mi bolo jedno, že je to kalorická bomba. "Sú super, ale sadkaj si pekne sem a pomáhaj mi." zasmiala som sa, keď som ochutnala. "Asi budeš variť stále ty."

"Neviem uvariť takmer nič." zasmial sa a vzal ešte poháre a džús. Sadol si za stôl vedľa mňa a nalial mi aj pitie. "Chutí?" usmial sa.

"Veľmi." povedala som s plnými ústami a zasmiala som sa.