Ona:  

Pre istotu som zažmurkala, aby som sa nerozplakala. Vedela som, že to aj tak ničomu nepomôže, a aj keď ma to neskutočne mrzelo, museli sme sa o tom rozumne porozprávať.."Máš toho teraz veľa, nechcem ťa nijako rozptyľovať, začína sa ti úžasná kariéra." pousmiala som sa.  "U mňa vždy môžeš hľadať podporu, to posledné, čo chcem je byť s tebou za zle, no je jasné, že už na seba nebudeme mať čas.. Ešte je len začiatok a už ho nemáme, takže.." došli mi slová. Vedela som, čo povedať, no nejako som nemohla. 

On:  

Posunul som sa k nej bližšie a chytil som ju za ruku. ".. takže tu to pre nás asi končí.. aspoň na čas." pozrel som na ňu. "Lau, nechcem, aby si sa cítila odstrčená, alebo niečo podobné.. ale konečne sa mi niečo podarilo."

"Ja to chápem.." usmiala sa na mňa, no po líci jej aj tak stiekla slza. "Chcem pre teba len to najlepšie, zaslúžiš si to."

Musel som ju objať. Nevedel som, čo by som jej mal ešte povedať, no nechcel som, aby plakala.. 

Ona:  

Pritúlila som sa k nemu a už som to nevydržala. Celá som sa roztriasla... "Ďakujem ti za všetko." usmiala som sa na neho cez slzy.

"Lau, nemusí to znamenať úplný koniec." povedal , no nevedel, či tomu obaja až tak veríme. Do očí sa už nahrnuli slzy aj jemu.

"Nedávajme si nádeje.. Bude to ešte ťažšie. Zameraj sa na svoj cieľ a nesklam ma." pohladila som ho po líci s úsmevom.

Pozrel na mňa a pousmial sa. "Nesklamem, sľubujem."

"Verím ti." utrela som si slzy a stisla som mu ruku. "Vždy som ti verila.."

Vzal moju dlaň do svojej. "Len vďaka tebe som teraz tu. Ďakujem za všetko, čo si pre mňa urobila. Snáď ti to raz nejako vrátim.."

"Nič mi nedlžíš." oprela som si čelo o jeho. "Zaslúžil si si všetko, čo teraz máš. Bojuj a dosiahneš oveľa viac. Považuj ma za svoju najväčšiu fanúšičku Liam Payne.." usmiala som sa a vstala som z gauča. "Niekedy si ešte prídem po podpis." cúvla som smerom k dverám a potlačila som slzy.

Otočil sa ku mne a utrel si slzu, ktorá mu stekala po líci. "Nechoď ešte.. prosím."

"Nezvládla by som  zostať dlhšie.. Prepáč mi, ale.." odkašľala som si a zhlboka som sa nadýchla. "Bude to dobré, uvidíš.. A niekedy sa ešte stretneme." pri poslednom slove sa mi zlomil hlas a ušla som von z izby. Rozbehla som sa k výťahom, nie preto, žeby som sa bála, že za mnou bude Liam utekať, ale preto, že som sa bála, že si to rozmyslím a vrátim sa. Keď sa vo výťahu zavreli za mnou dvere, s plačom som sa zviezla na zem. Viem, že sme urobili dobre, no ten chlapec mi bude sakra chýbať.

On:  

Nebežal som za ňou, aj keď som najprv chcel. Stál som pred najťažším rozhodnutím vo svojom živote, a vybral som si. Pre tento krát som si vybral kariéru. A dúfam, že mi to aspoň bude stáť zato.. 

Ona:  

A to bol koniec mojej rozprávky. Zo škaredého káčatka sa vďaka princovi stala na chvíľu labuť, ktorá sa potom utopila vo vlastných slzách vo svojej izbe. Ťažko som sa dostávala z tejto depresie, zabudnúť sa nedalo a prestať ľúbiť už vôbec nie. Pri každom videu s ním som plakala, no zároveň som sa usmievala. Darilo sa mu. Darilo sa im, boli slávny a poznali ich po celom svete. Ja som sa vrátila naspäť k normálu. V škole som bola väčšinou sama, aj keď niektoré dievčatá so mnou chceli nadviazať kontakt, no ich zámer bol jasný, takže som si vybrala samotu. No neprekážalo mi to. Nevedela som, čo bude so mnou ďalej. Školu som ukončila ani neviem ako. Bolo treba vybrať si, čo ďalej. Mama sa už nechcela sťahovať, v robote sa jej darilo, no ja som tam zostať jednoducho nemohla. Vybrala som si Londýn. Začala som tam pracovať v jednej reštaurácií. Bývala som v malom bytíku a začala som sa venovať viacej sebe. Chodievala som pravidelne cvičiť, kupovala som si krajšie oblečenie a cítila som sa dobre taká aká som. A hlavná vec, čo mi v tom pomáhalo bol  Liam. Toho som vídavala takmer každý deň aj keď on o tom nevidel. Či už na autobusoch, bilboardoch, titulkách a internete.. Vždy som sa musela usmiať, keď som zbadala jeho krásnu tvár. A usmiatu. Je šťastný a to robilo šťastnou aj mňa. V Londýne som si našla pár kamošiek a aj kamarátov, no väčšinou gayov. Na chlapa som šťastie zatiaľ nemala a to ich tu bolo neúrekom. Mohla som si vyberať zo všetkých farieb, typov a pováh.. No ja som sa do toho nejako nemala. Ešte by sa nakoniec aj ten stal slávny a to by som už asi neprežila.