On:  

Dni začali plynúť ako voda. Dali sa dokopy všetky texty, hudba a nakoniec vznikol album. Dostali sme sa do rebríčkov hudobných hitparád po celom svete, albumy sa predávali, pozývali nás na interview, fotenia, do televízie, naše životy sa stali totálne šialené, no zároveň som to zbožňoval. To je to, čo sme vždy chceli. Vždy som tajne sníval o tom, že budem spevákom, no nikdy by som na to nenašiel odvahu nebyť Laury. Ani na ňu som nezabudol. Často na ňu myslím.. A teraz sú to už dva roky, čo sme sa videli naposledy.. Čas uteká prirýchlo.. Nahrali sme album a koncertovali v Európe, Amerike, Austrálii.. A teraz nahrávame druhý album doma v Anglicku. Práve dnes nás čaká jedna autogramiáda. V jednom obrovskom obchodnom centre v Londýne. Dlho sme tu neboli a chceli sme fanúšikom urobiť radosť. Tak sme sa spokojne usadili na svoje stoličky, rozdávali úsmevy, prijímali darčeky a podpisovali sa na všetko, čo nám pristálo na stole.. Obchodný dom bol totálne preplnený pištiacimi fanúšičkami, no na to sme už a tú dobu zvyknutí. Nečakal by som však, že v tej hromade ľudí stretnem niekoho známeho..

Ona:

V jeden mimoriadne krásny deň na Londýn som sa vybrala na nákupy, no hneď ako som prišla k centru, ktoré je najbližšie k môjmu bytu, čiže hodinu autobusom, som zbadala, že na nákupy asi nepôjdem. Centrum bolo totálne plné ľudí a vďaka obrovskému plagátu som vedela prečo. Srdiečko mi podskočilo. One Direction tu má dnes autogramiádu. Ak sa pretlačím davom a prežijem to, uvidím Liama. To znie ako výzva. Sľúbila som mu predsa, že si ešte k nemu prídem po autogram. Dostala som sa dnu a pretlačila som ako to najviac šlo, no veľmi to nešlo. Dúfala som, že neodídu skôr ako sa dostanem na rad. Do uší som si musela dať sluchátka, lebo baby strašne pišťali. Videla som to tak na celý deň..Nebadane som sa posúvala dopredu. Keď som už bola blízko provizórneho pódia , kde boli a videla som Liama sedieť na kraji, krajšieho ako kedykoľvek predtým a s obrovským úsmevom, skoro som začala pišťať aj ja. No stále zostávalo veľa ľudí, kým by som sa dostala na rad a tak som improvizovala. Nepočul ma kričať, tak som otvorila tašku, kde som mala v sáčku hrozno, ktoré som si kúpila a začala som ho po ňom hádzať. Asi na piaty pokus som sa mu trafila do hlavy. Rozbehla sa ku mne ochranka, Liam však zdvihol hlavu a pozrel sa mojím smerom ešte skôr ako ma ten blbý ochrankár zdvihol a niesol preč. Vraj keď sa neviem správať slušne, nemám tu čo robiť. Ochrankár to zrejme asi nepochopil. Divoko som na Liama mávala rukami.

On:  

Jedna autogramiáda priemerne zaberie celý deň. Možno by to trvalo aj dlhšie, keby sme nepotrebovali spať. Sedeli sme tam už niekoľko hodín a z pišťania mi tak strašne trešťalo v hlave, že som si myslel, že to už vzdám a niekde tam zalomím. Vtom mi však pred nosom pristálo hrozno. Uškrnul som sa a bobuľku odstrčil preč, no zacítil som aj slabučký náraz do hlavy. Pozrel som sa smerom, odkiaľ hrozno priletelo a zbadal som tam.. prižmúril som oči, aby som lepšie videl, no nezdalo sa mi to, stála tam Laura. Paul sa k nej rozbehol, vzal ju na ruky a niesol preč. Postavil som sa a zavolal na neho, aby ju pustil. Neochotne zastavil a položil ju na zem. Ospravedlnil som sa chalanom aj dievčatám, ktoré čakali na podpis, no musel som ísť za ňou. Zbehol som po schodíkoch dole a za Paulovej ochrany sa prebojoval až k nej. "Čo ty tu robíš?" neveriacky som na ňu pozrel, no sršala zo mňa radosť, že ju znova, po takom dlhom čase vidím. Ani pozdraviť som sa nedokázal..

"Povedala som ti, že si prídem po podpis." zasmiala sa, keď ju ujo Paul pustil dole.

"Ale takto verejne?" zasmial som sa, no už som to nevydržal a musel som ju objať. "Nečakal by som, že ťa stretnem práve tu. A takto.." uškrnul som sa.

"Ver alebo nie, ale ani ja som to nečakala. Aspoň nie dnes." zasmiala sa. "Tak čo? Dostanem podpis?"

"Koľko ich len budeš chcieť." zasmial som sa. "Stačí môj, či idem vypýtať aj od ostatných?"

"Tvoj."

"Kam?" uškrnul som sa.

"No.." uškrnula sa natrčila mi ruku. "Kam inam? " zasmiala sa.