No čo je s vami, už nekomentujeme? :D

Ona:

"Tak, väčšinou sú to cédečká alebo podpiskarty. A ešte čelá a.. podprsenky." zasmial sa. Vytiahol  z vrecka fixku, ktorú vždy pre istotu nosí a dal mi na ruku maličký podpis aj so srdiečkom.

"Ďakujem." zatvárila som sa strašne nadšene. "Nebudem dlho otravovať, mal by si sa vrátiť."

"Ale len, ak sa ešte stretneme. Budeš aj zajtra niekde nablízku? Tak veľa by som ti toho chcel povedať.." usmial sa.

"Ak chceš, budem." usmiala som sa.

"Samorejme, že chcem. Večer? Smiem ťa niekam pozvať?"

"Keď inak nedáš." zasmiala som sa. Vymenili čísla a rýchlo sme sa rozlúčili, pretože sa musel vrátiť naspäť. Bola som taká šťastná, že som ho stretla.  Nákupy som neodložila a išla som si kúpiť niečo pekné na zajtra večer. Pobehala som takmer všetky obchody a nakoniec som si vybrala krémové šaty s nazberkanou sukňou na jednom boku a kratšou sukňou na druhom boku. Aj keď nebol najlacnejšie, kúpila som si, pretože..Pretože sa mu chcem páčiť. Chcem mu ukázať, že už viac nie som to dievča, ktoré sa schováva v čiernych mikinách. Chcem mu ukázať, na aké dievča som sa vďaka nemu zmenila. Keď som večer prišla domov, zavesila som šaty na skriňu a dala som si horúcu vaňu plnú peny. Od nadšenia som nemohla ani zaspať, hrozne som sa na neho tešila. Na druhý deň po práci som utekala domov, nachystať sa. Keď som už mala oblečené šaty, jemne namaľovanú tvár a svoje stále kučeravé, no už trošku dlhšie vlasy som si nechala pustené, pretože natáčať ich už viac nejde a žehliť by som si ich nikdy netrúfla, pretože už aj tak moja dosť malá hlava by sa tak zmenšila ešte viac, bola som nervózna. Zrazu som sa začala báť. Čo ak si nebudeme mať čo povedať? Vyľakalo ma zvonenie mobilu. Roztrasenou rukou som ho zdvihla. "Áno?" Bol to Liam a moje ústa sa okamžite roztiahli do úsmevu.

On:

To, že Lauru ešte stretnem som čakal, no nemyslel som si, že to bude práve tu a teraz. Na rozlúčku som ju ešte raz objal a potom som sa vrátil za chalanmi. Po zvyšok autogramiády boli ticho, no keď sme už večer sedeli všetci na gauči a pozerali nejaký film, začali sa uškŕňať a doberať si ma. Keď som im vysvetlil, že to bola Laura, dievča, s ktorým som ešte počas X-Factorui chodil, myslel som, že ich úsmevy zmiznú, no ešte viac sa prehĺbili. Doberania som sa nezbavil ani keď sme si šli ľahnúť. Mať spoločnú zo Zaynom je strašné. Nedá pokoj ani v noci, no ja som sa na jeho poznámkach tiež smial. Ktovie, čo sa stane. Plánovať radšej nič nebudem..

Na druhý deň skoro ráno sme mali ešte jedno interview a potom voľno. Strašne som sa na večer tešil. Chcel som jej napísať, alebo zavolať aj počas dňa, no nechcel som pôsobiť príliš nedočkavo. Keď sa blížil večer, nachystal som sa, obliekol som si rifle a tmavú košeľu, chalani ešte so smiechom skontrolovali, či nesmrdím. Potom ma už pustili von. Cestou z hotela som Laure konečne zavolal. Keď som počul jej hlas, usmial som sa. "Kam po teba mám prísť?" spýtal som sa. 

Ona:  

Nadiktovala som mu adresu a približne mu povedala ako sa tam dostať. Budem ho čakať pri jednom veľkom bilboarde, hádajte koho, ktorý určite neprehliadne. Obliekla som si kabátik, vzala kabelku a dúfala, že nebudem vyzerať ako debil, že som sa takto obliekla  a, že on nebude mať mikinu a rifle..Možno som to prehnala a nemala som sa tak vyobliekať. Och bože..Prečo mi to došlo až tak neskoro. Zišla som po schodoch a snažila som sa moc nerobiť hluk aj keď na podpätkoch je to ťažké. Nejako som si na ne však zvykla, cítim sa sebavedomejšie, keď som vyššia. Cesta k bilboardu mi trvala desať minút. Nešla som hneď ako mi zavolal, lebo jemu to bude trvať dlhšie, no tiež sa mi toľko nechcelo čakať doma. Hrozilo by, žeby som sa začala prezliekať..Tak som čakala pri tom bilboarde, obzerala sa, kedy už príde..Okoloidúci sa na mňa pozerali a ja som si začala myslieť, že som to fakt prehnala. Keď na kraji cesty konečne zastalo auto, mne sa zastavilo srdce. Prosím nech nemá mikinu, prosím nech nemá mikinu..

On:

Cestou autom som začal rozmýšľať nad tým, čo mám od tohto stretnutia očakávať. Či sa budeme mať vôbec o čom rozprávať.. Včera som ešte stihol objednať stôl v jednej skvelej reštaurácii, tak som začal dúfať, aby sa nevrátila k svojim starým zvykom zjesť len dva hlty.. Keď som sa blížil k obrovskému billboardu z ktorého vytŕčali.. naše veselé tváre v reklame na pepsi, musel som sa uškrnúť. Laura čakala pri ňom. Zastavil som a vystúpil z auta. Usmial som sa na ňu, prebehol na druhú strane a otvoril jej dvere skôr, než by sa na nás vrhlo kopec neznámych ľudí.