Ona:  

Nemal mikinu! Odľahlo mi.. Usmiala som sa a rýchlo som pribehla k autu. "Ahoj." pozdravila som s úsmevom a nastúpila som sa. 

On:

"Ahoj." usmial som sa na ňu a počkal, kým nastúpi. Potom som prebehol na svoju stranu a nastúpil tiež. Naštartoval som a vybrali sme sa smerom k reštaurácii. "Kvôli mne meníš štýl?" uškrnul som sa a pozrel som do boku na ňu. Šaty, ktoré mala na sebe ju robili neskutočne krásnou. Počas tých dvoch rokov sa z nej naozaj stala dáma.

Ona:

Ou.."Nie ja... Ja len.." zasmiala som sa a chytila som sa za horúce líce. "Som chcela vyzerať dobre.." dopovedala som rýchlo a pozrela som sa pred seba. Bola som strašne nervózna. Bol to stále ten istý  Liam, no zároveň aj nový Liam.

Usmial sa. "Vyzeráš nádherne." pozrel na mňa. "Páči sa mi, že už neholduješ len čiernej."

"Ďakujem.." usmiala som sa na neho. "Aj ty vyzeráš.. super." nevedela som nájsť to správne slovo. Vlastne áno, len som sa to neodvážila povedať. Vyzeral božsky. Nový účes sa mu veľmi hodil a celý bol na spapanie.

On:

Pousmial som sa a zaparkoval som auto pred reštauráciou. Znova som jej otvoril dvere a spolu sme kráčali k nášmu stolu. Čašník nám hneď doniesol jedálne lístky a položil na stôl červené víno, aj keď to nebolo plánované. Keď odišiel, znova som sa na Lauru usmial. "Môžeš začať rozprávať." 

Ona:

Zaskočil ma, pretože ja toho rozhodne nemám veľa, čo povedať. Môj život je síce lepší, no necestujem po svete, nevystupujem pred ľuďmi a môj život zďaleka nie je taký ako jeho. "Tak presťahovala som sa sem, bývam tu sama a robím v reštaurácií." zasmiala som sa. Cítila som sa ako na rande na slepo. "Rada čítam , pozerám filmy , chodím do fitka a keď mám ráno čas, idem si zabehať, to ma naučil jeden zlatý chlapec."

Zasmial sa. "Kedy si sa sem presťahovala? A čo mama, aj tá šla s tebou?"

"Pred pár mesiacmi. Nie mama zostala doma.. Darí sa jej v práci a ja som už od nej mohla žiadať, aby ju zas zmenila."

"Už ani vo Wolverhamptone sa ti nepáčilo?" uškrnul sa.

"Na čo narážaš?" nadvihla som obočie. "Len som chcela skúsiť niečo iné.."

 "Na nič nenarážam, len sa pýtam." usmial sa. "A tebe sa tu darí?"

"No.." pousmiala som sa. "Ale ty teraz rozprávaj."

"Neviem, či ti poviem nejakú novinku.." zasmial sa. "Nahrali sme album, koncertovali po svete, teraz sme práve skončili s nahrávaním druhého, točíme klipy, promá, reklamy.. Darí sa." usmial sa.

"Skromný ako vždy."

"Nemám potrebu vyťahovať sa." zasmial sa.

Usmiala som sa. "Som rada, že sa ti darí."

"A ja som stále nevymyslel spôsob, ako sa ti odvďačím."

"Nemáš sa mi začo a neopováž sa to ešte niekedy vytiahnuť." zasmiala som sa. "Keby si nebol dobrý, tak tam dlho nevydržíš, bolo by jedno kto ťa na to nahovoril."

"Aj tak ma stále škrie svedomie." zasmial sa.

"Prestaň.."

"Dobre.. Ale ak budeš niekedy niečo potrebovať, som tu pre teba. Na blízkych nezabúdam." usmial sa.

Pousmiala som sa a prikývla som. Čašník nám doniesol jedlo. Začala som sa cítiť divne. Tak veľmi mi bol blízky, no zároveň vzdialený. Mala som chuť ho vyobjímať, no nemohla som. Bol to veľmi zvláštny pocit sedieť tu s ním po takom dlhom čase, čo sme sa nevideli.