On:  

"V pohode si to odpíš, nevadí mi to." oprel som sa o stoličku. Všetci ešte niečo písali a ona na mňa neveriacky hľadela. "Nestihneš to, ak na mňa budeš stále pozerať."

Ona:

Pomaly som si pritiahla jeho zošit bližšie. Ničomu, čo v ňom mal som nerozumela, ale odpísala som si to. "Ďakujem." povedala som ticho a vrátila som mu zošit, bez toho, aby som sa na neho znovu pozrela.

On:

Do konca hodiny ešte ostávalo niekoľko minút a obaja sme už mali všetko napísané. Chcel som sa o nej dozvedieť niečo viac, niečo mi našepkávalo, že nie je ako ostatní.. "Ako sa vlastne voláš?" vyšlo zo mňa. Krajšie som tú otázku naozaj sformulovať nemohol..

Ona:  

Po chvíľke ticha, sa predsa len ozval. Spýtal sa ma na meno. Aj keď ľudia predtým vedeli ako sa volám, vždy si našli iný spôsob ako ma pomenovať, než bolo moje meno. Málo kto ma volal tak, ako sa naozaj volám. "Laura." povedala som a venovala som mu opäť krátky pohľad. "A ty?"

On:  

"Liam." odpovedal som na jej otázku a venoval som je ďalší jemný úsmev. "Teší ma."

Ona:  

Teší ho? No len ako dlho..Jemne som sa usmiala a nadskočila som, pretože sa zrazu zjavil učiteľ a tresol nám po stole. "Ak máte čas konverzovať, mohli by ste nám predviesť váš pokus, slečna." nehorázne pľul, keď rozprával. Potrebovala by som stierače. Ukázal na miesto vedľa neho. Ja som sa však ani nepohla. "Treba vám poslať pozvánku." Tohto mať rada rozhodne nebudem. Ostatní v triede sa ticho zachechtali. 

On:  

Keď prišiel a začal s jeho výstupom, všetci sa uškŕňali. "Ja idem. Jednotka navyše nikdy neuškodí." pošepkal som jej a vstal som z lavice. "Mladý pán sa chce obetovať za slečnu? Aké šľachetné. To som zvedavý, čo predvediete." zlomyseľne na mňa zazrel, no neohrozene som prešiel dopredu a odprezentoval som svoj projekt. Červený ako paradajka mi zapísal nakoniec jednotku. Tento krát mu cvakli zuby naprázdno..

Ona:

Liam vstal a pokus urobil on. Dostal jednotku aj keď učiteľovi to nebolo po vôli a sadol si na miesto. O pár sekúnd zazvonilo. Keď sme vychádzali z triedy, usmiala som sa na neho. "Ďakujem. Znova... Máš to u mňa."

"To nestojí za reč." usmial sa na mňa. "Ideš na matiku, však?"