On: Celý dnešný večer sa niesol v celkom dobrej, ale trochu zvláštnej nálade. Rozprávali sme sa, smiali, no predsa tam bolo niečo, čo nám bránilo rozprávať sa tak, ako kedysi.. A to boli práve tie dva roky, boli ako priepasť medzi nami..

Ona:

Večera bola fajn a aj keď nenastala trápna minúta ticha, cítila som sa trochu smutne, keď sme odtiaľ odchádzali. Neviem, čo som očakávala, keď som bola zrazu taká sklamaná. Pravdepodobne po tom, čo sa rozlúčime sa znovu dlho neuvidíme. Sadli sme si do auta a Liam naštartoval. "Ďakujem, že si ma pozval. Bolo to fajn znovu sa stretnúť a porozprávať sa." Aj keď nie ako predtým. 

On:

Po večeri sme nasadli do auta a odviezol som ju tento krát nie pri billboard, ale až pri dom. Obaja sme vystúpili z auta a odprevadil som ju až ku dverám. "Ďakujem, že si so mnou šla." usmial som sa na ňu.

"Išla som rada.." usmiala sa. "Tak sa drž a užívaj si svoj super život." cítil som, že sa každú chvíľu rozplače, takže mala na pláne rýchlo zdrhnúť. Všimol som si jej tvár, ako sa mi uhýbala pohľadom. Pristúpil som k nej bližšie a objal som ju. "Sľubujem, že sa ešte uvidíme."

Zavrela oči a zaťala zuby. Jemne ma pohladila po chrbte. "Choď už.." pousmiala sa. "Dobrú noc." hovorila ticho, lebo sa bála, že jej preskočí hlas.

"Dobrú noc.." zašepkal som a odtiahol som sa. Pomaly som ju pustil a rýchlo sa pobral k autu. Skôr, než by som niečo vyviedol.. 

Ona:

Taký aký bo minulý večer krásny bol ten dnešný hrozný. Hneď ako som zavrela dvere som sa rozplakala. S vedomím, že to, v čo som v kútiku duše dúfala sa nestane. Nikdy. Zababušila som sa do deky a s horúcou čokoládou som pozerala nejaký romantický film, pri ktorom som revala ešte viac. Forever alone, Laura. To je tvoje nové heslo.

On:

Nasadol som do auta a sledoval ju, až kým sa nestratila vnútri. Odísť som však nemohol, asi hodinu som sedel v aute a premýšľal nad nami.. Ako by to asi teraz vyzeralo, keby sme to nevzdali? Po hodine som však dospel k názoru, že by som to chcel vyskúšať. Bez rozmýšľania som vystúpil z auta a zazvonil na prvý zvonček, ktorý som pri dverách našmátral. Nebolo tak neskoro, aby som niekoho zobudil, no aj tak neboli ľudia najšťastnejší. Dvere mi však otvorili, aby som im dal pokoj. Vybehol som rýchlo po schodoch a obzeral všetky dvere. Zastal som pri tých, na ktorých bolo Laurine meno. Zaklopkal som a čakal, kým otvorí. Keď sa zjavila vo dverách, bezmyšlienkovite som ju vzal do náručia, pobozkal ju a zatlačil dovnútra, kde som ju oprel chrbtom o stenu a neprestával bozkávať.. 

Ona:

Práve sa hlavný hrdinov išli zbližovať, keď mi niekto zaklopal na dvere. Vyšmochtala som sa  postele a vo veľkých mackovských papučiach som prešla k dverám a otvorila som ich. Bol tam Liam, no nestihla som ani nič povedať, vrhol sa na mňa a začal ma bozkávať. Ani neviem ako, zrazu som stratila zem pod nohami a chrbtom som sa opierala o stenu. Cítiť jeho bozky a dotyky vo mne vyvolali niečo šialené. No o tomto som po príchode domov, len snívala a keď som po uštipnutí zistila, že to sen nie je, nemienila som sa toho vzdať a už vôbec nie to prerušiť. Bozky som mu vášnivo oplácala. Miernejšie to ani nešlo. Strašne mi chýbal. 

On:

Zdvihol som ju zo zeme a nohou za sebou zabuchol dvere. Bozkávali sme sa vášnivo a nedočkavo, akoby to bolo to posledné, čo máme urobiť. Už vtedy som zistil, že mi tak strašne chýbala..

Ona: 

Muselo to vyzerať komicky. Nohami obutými v tých hrozne veľkých papučiach som ho objímala okolo pásu, bola som oblečená v bodkovanom pyžame a vlasy som mala strapaté, no on ma aj tak neprestával bozkávať. Keď som už nemala v sebe žiadny kyslík a nevládala som chytiť dych, na chvíľku som sa odtiahla. Sťažka som sa nadýchla a zahľadela som sa mu do očí. Čelom som sa opierala o jeho.