On:

"Máte nejaké vystúpenie?" spýtala sa.

"No.. skôr menšiu koncertnú šnúru v Amerike."

"Aha.." zasmiala sa aj keď sama nevie prečo.

"Naspäť sa vrátim o mesiac. Počkáš tu na mňa?" pozrel som na ňu a chytil som ju za ruku.

"Samozrejme." Usmiala sa. "Čakala som dva roky, mesiac počkám ako nič."

Usmial som sa a objal som ju. "Ešte len teraz to naozaj začína."

Pritúlila sa ku mne. "Už sa ťa len tak ľahko nevzdám."

"Nemusíš sa, ani by som ti to nedovolil." zasmial som sa. "Ľúbim ťa."

"Aj ja teba.. Nikdy som ťa neprestala ľúbiť. Bol to pre mňa ako vzťah na diaľku. Nebol deň, aby som si o tebe niečo neprečítala, alebo nepozrela video s tvojou krásnou tváričkou.." usmiala sa.

"To myslíš vážne? Takže z teba bola tajná fanúšička?" zasmial som sa.

"Mhm." prikývla. "Tvoja najväčšia."

Usmial som sa a znova som ju vyobjímal. "Takže si počúvala aj pesničky?"

"Všetky.. Mám ich v mobile, chceš počuť?" zasmiala sa natiahla sa po svojom rozpadnutom telefóne.

"Netreba." zasmial som sa. "A teraz pravdu, počúvala si ich kvôli.. mne, alebo kvôli tomu, že sa ti ozaj páčili?"

"Aj aj.. Musela som počuť tvoj hlas.." po líci jej stiekla slza a na perách pocítila jej slanú chuť.

Pohladil som ju po líčku a utrel jej slzičku. "Tak odteraz ho už budeš počúvať naživo." usmial som sa. "Vlastne, na novom albume je jedna pesnička ako pre teba. Vždy, keď ju spievame, myslím na teba." usmial som sa na ňu.

Trošku očervenela, no usmiala sa. "Dúfam, že tam veľa nenadávaš."

Zasmial som sa. "Tak počúvaj a posúď sama." usmial som sa na ňu a zaspieval som jej svoju časť a refrén z piesne Little Things. 

I know you've never loved
The crinkles by your eyes
When you smile
You've never loved
Your stomach or your thighs,
The dimples in your back at the bottom of your spine
But I'll love them endlessly

I won't let these little things slip out of my mouth
But if I do
It's you
Oh, it's you they add up to
I'm in love with you
And all these little things..

Ona:

Nevydržala som ani po tretie slovo pesničky a už som si zakryla tvár a rozplakala som sa ako malá a celé sa to stupňovalo keď spieval ďalej. Nič krajšie som nikdy nepočula. A hlavne výstižnejšie.. Spomenula som si na to, čo bolo predtým, aká som bola a jednoducho som to nezvládla a strašne som sa rozplakala.

On:

Vzal som ju do svojho náručia, hladkal ju po chrbte a bozkával do vlasov. "Neplač, láska.." zašepkal som a zdvihol som jej tvár k sebe a pobozkal som ju. "Už to tak ale nie je."

"Ja ťa tak veľmi ľúbim.." vzlykala mi v náručí.

"Aj ja teba, láska. Teraz už budeme len spolu."

"No.. Ako sa to vezme." zasmiala sa a silno ma objala.

"S malými prestávkami, ale už sa ťa nevzdám."

Ona:

Liama som teda poobede išla odprevadiť. Aj keď mi určite bude chýbať, v srdci som cítila pokoj. Budeme spolu a budeme šťastný. Už viac nebudem cítiť v srdci tú prekliatu prázdnotu. 

On:

Polovicu dňa sme strávili spolu a užívali si posledné spoločné chvíľky. Aspoň nateraz.. Tú druhú polovicu som sa musel stihnúť rýchlo zbaliť a už večer sme odlietali do Miami. No hneď, ako sme sa ubytovali v hoteli, musel som Laure zavolať. Stará láska naozaj nehrdzavie.. 

Ona:

Lúčila som sa s ním s úsmevom a jemu som to kázala tiež, pretože tak som si ho ten mesiac chcela pamätať. Usmiateho. Moju lásku.. Kým bol Liam v Amerike,  snažila som sa nájsť si novú prácu. Behala som po každý deň takmer po celom Londýne, chodila na rôzne pohovory, no neúspešne. Súril ma čas, pretože som potrebovala peniaze na nájom a energie. Bola som vyčerpaná, cez noci som volala s Liamom a počuť jeho hlas a jeho veselé príhody odtiaľ bolo pre mňa cennejšie ako spánok. Po týždni aj niečo sa mi podarilo zamestnať sa v jednom butiku. Nie je to bohviečo, ale lepšie ako nič. No nastali ďalšie komplikácie. Teraz zdravotné. Nedostatok spánku a únavy sa na mne podpísali. No nejako som to zvládala. Snažila som si cez deň hľadať čo najviac aktivít aby mi ten mesiac rýchlo ušiel a každý večer som telefonovala s Liamom. Alebo v noci, podľa toho kedy mohol.