Ona:

V deň kedy sa mal Liam konečne vrátiť domov som po práci  mala ďalšiu kontrolu. Doktor ma oboznámil s rizikami, ktoré môžu nastať, keďže sú tri, no upokojil ma, že ak si budem dávať pozor, jesť zdravo a nenamáhať sa, nemali by nastať komplikácie. Samozrejme na kontroly musím chodiť. Neviem sa dočkať, kedy budem vedieť, či to budú dievčatká alebo chlapci. Alebo mix. Neviem, čo by bolo najlepšie. Hlavne nech sú všetky zdravé. Keď som vychádzala z nemocnice, bola som zvečnená novinárom. Utekala som rýchlo na autobus a dúfala som, že ma nebude sledovať. Zastavila som sa ešte v obchode a pri pokladni som zistila, že Liam by už mal byť dávno v Anglicku. Z obchodu som teda utekala domov, kde som už na gauči našli rozvaleného Liama. Práve sa fotil.. "Treba novú profilovku?" zasmiala som sa a natešene som išla k nemu. 

On:

Netušil som, kde môže Laura byť, no rozhodol som sa na ňu počkať. Zvalil som sa na gauč, vytiahol telefón a trochu prebrázdil internet. Na twitteri som mal znovu plnú nástenku, tak im chcel pridať nejakú fotku, no keď som to mal na pláne, prišla Laura. Rýchlo som schoval mobil a s obrovským úsmevom šiel k nej. "Ahoj zlatko." objal som ju a poriadne vybozkával. 

Ona:

"Ahooj.." objala som ho a asi päť minút v kuse som ho bozkávala. "Si hladný? Bola som nakúpiť, tak z toho môžem niečo zmajstrovať." ukázala som na dve tašky na zemi v chodbe.

"Môžeme niečo navariť spolu." usmial sa, no najprv mi pohladkal bruško. "Ako sa majú naši drobci?"

"Bola som u doktora.. Majú sa dobre, ale trošku ma vystrašil. Vraj hrozí väčšie riziko, pretože sú traja." automaticky som si dala ruku na bruško. Mám potrebu ich chrániť aj keď sa ich ja sama zatiaľ tak trochu bojím.

"Neboj sa, bude im dobre, pekne ich vykŕmime, pomôžem ti so všetkým. Zoženiem nám aj domček." usmial sa na mňa.

"Si zlatý.." usmiala som sa a pobozkala som ho. "Ale na tom domčeku sa ešte dohodneme.."

On:

"Ako povieš." zasmial som sa. "Vybavené to mám ale len tak, že ešte najbližšieho pol roka musím chodiť vystupovať.. Potom však môžem byť s tebou, dáme si na chvíľku odmlku. Chalani mi pomohli presvedčiť manažment. Aj oni chcú pauzu a navyše to argumentovali tým, že ani oni si to nechcú nechať ujsť." usmial som sa. "Takže budem pri tebe stále."

"A vaše fanúšičky ma zabijú." preglgla naprázdno.

"Nezabijú, budem si ťa strážiť." vážne som na ňu pozrel. "Chcem byť pri našich drobčekoch."

"Ľúbim ťa." šepla a silno ma objala.

"Aj ja teba, zlatko. Aj maličkých." usmial som sa a pobozkal som ju.

"Vidno to už na mne?" otočila sa z boku a zasmiala sa.

"Hmm, nahodím moje detektívie oko." uškrnul som sa a trochu som si ju prezrel. "Trošku."

"Čo myslíš, aké veľké brucho budem mať v deviatom mesiaci? Čo ak sa nezmestím ani do dverí?"

Zasmial som sa. "Zas také veľké nebude."

"No to dúfam, inak ho budeš nosiť ty." zasmiala sa a išla po tašky. "Tak čo ideme variť?"

"Ja to odnesiem. Nenamáhaj sa." uškrnul som sa. Vzal som tašky do kuchyne a začal z nich vyťahovať nákup. "Na čo máš chuť?"

"Hm.." pozrela sa na mňa a pustila sa do smiechu.

"Na mňa?" zasmial som sa a znova som ju vášnivo pobozkal.

"Áno. Obaleného v trojobale." uškrnula sa. "Spravme si kurací šalát a piškótovú tortu ako dezert, či ty na to?"

"Nápad dobrý." usmial som sa a hneď som sa pustil do robenia cesta na tortu. 

Ona:

Pri krájaní zeleniny som si zarezala do prsta a tak ma Liam odstavil do obývačky a ostatné dokončoval sám. "Nevykrvácala som. Môžem vstúpiť do kuchyne?" zakričala som z gauča.

"Ani náhodou, pekne tam sedkaj a staraj sa nám o detičky. Ešte sa tu dokaličíš.." zavolal, keď  už zarábal hotový šalát.

"Dnes ma prenasledoval nejaký novinár do nemocnice. Asi si na to budem musieť zvykať, čo? Alebo začnem so sebou nosiť nôž.."

"Len to nie." zasmial ssa. "Neurobia ti nič, akurát ťa budú trochu otravovať. Prepáč.."

"Kvôli tebe to nejako prežijem. Ale ten nôž nie je vôbec zlý nápad." zasmiala som sa.

"Nevymýšľaj, ešte si ublížiš." zasmial sa.

Keď Liam dokončil večeru, bola som taká hladná a bolo to také dobré, že som si z každého naložila rovno dva krát. Liam mi zatiaľ rozprával o Austrálií a po večeri mi ukazoval fotky. Tým sme zabili takmer celú noc, lebo ich mal neskutočne veľa. Austrália je krásna, má šťastie, že si môže cestovať po svete a ešte mu za to aj platia. 

On:

Celý večer sa Laura rozplávala nad Austráliou. Mal som aj kopec fotiek s fanúšikmi, nejakú pamiatku chcem mať aj ja. Zalomili sme až neskoro v noci.

Ráno, vlastne takmer na obed, keď sme sa zobudili, znova sme si uvarili obed a potom sa uložil na gauči, kde som jej celý čas hladkal bruško a pokúšal sa rozprávať s našimi drobčekmi. Neviem sa dočkať, kedy mi budú aj odpovedať. Aspoň kopnutím.. 

Ona:

V sobotu sme boli takmer celý deň doma. Liam bol unavený z cestovania, tak som sa o neho dnes starala. Poobede sme ležkali na gauči a pozerali rozprávky. Tak ako na začiatku nášho príbehu. No tento krát to nebolo Toy Story ale Shrek. "Celkom si začínam veriť, že to zvládnem. Už teraz ich všetkých troch veľmi ľúbim." usmiala som sa.

"Samozrejme, že to zvládneš. Zvládla si toho už veľa, toto nebude tá najťažšia vec na svete." usmial sa a pobozkal ma. „A samozrejme, sme v tom dvaja, takže detičky si budeme pekne striedať."

"Troch si ťažko podelíme." zasmiala som sa.

"Nepodelíme, budeme si ich striedať."

"To aby sme si spravili nejaký plán."

"A ako, keď ešte ani nevieme, čo to bude?" zasmial sa.

"Potom si ho spravíme, keď to vedieť budeme."

"Ako myslíš." zasmial sa.

"Ale budú to tri dievčatká."

"A už sa chce hádať." zasmial sa. "Aspoň jeden musí byť aj chlapček."