Zabúdate na naše pravidlo 5 komentárov?? :D

Ona:

Liam nosil krabice a ja som pomaly vybaľovala ľahšie veci. Vybaľovaním sme strávili zvyšok dňa a na druhý deň sme išli kúpiť ešte nejaké vecičky, ktoré náš domček ešte viac skrášlia a tak isto sme išli pozrieť aj nejaký vhodný kočík.

"Kúpime tri kočíky, alebo ako to vymyslíme?" zasmial sa, keď sme stáli v obchode a obzerali kočíky.

"Trojitý nevyrábajú?" zasmiala som sa. "Kočíkovať dvaja tri kočíky nebude bohviečo. Možno by sme mohli kúpiť dvojitý pre chlapcov a nejaký pekný pre dievčatko."

"A chlapci budú utláčaní? Aj oni musia mať pekný kočík.." smutne na mňa pozrel.

"Však veď kúpime pekný aj im. S Batmanom napríklad." zasmiala som sa.

"To už je lepšie." zasmial sa.

"No len ešte taký nájsť... A dievčatku s catwoman?" zasmiala som sa.

"Dievčatku s nejakou princeznou."

Rozdelili sme sa a vybrali sme sa na výskum. Keď sme sa stretli, navzájom sme ukázali aké sa nám zapáčili a... a nevedeli sme si vybrať. Nakoniec sa nám však podarilo nájsť presne také, na ktorých sme sa obaja zhodli. Chlapčekom sme kúpili tmavý dvojkočík, dievčatku červený s kvetinkami. Obaja sme boli spokojní a naše bábätká budú tiež. Cestou domov sme však ešte narazili na nejaké fanúšičky, no tieto boli na rozdiel on niektorých veľmi milé. A to nie len k Liamovi. 

On:

Netuším, ako vypátrali, kde vlastne sme, no čakalo nás kopec fanúšičiek a každá z nich si chcela chytiť Laurine bruško ešte pred narodením našich detičiek. Ja som sa na tom strašne zabával. Už nebola hviezda len zo mňa, podpisy a fotky chceli až aj od Laury.

"Toto je bláznivé." šepla mi, keď sme konečne mohli odísť.

"Ale aspoň vidíš, že už majú rady aj teba." uškrnul som sa a objal som ju okolo pása.

"Ako ktoré." zasmiala sa.

"Tieto určite." usmial som sa. Dnes sme nešli kúpiť len kočíky, no kúpili sme aj postieľky a nejaké ďalšie drobnosti. Obaja sa už drobcov nevieme dočkať a to svedčilo o tom, že hneď na ďalší deň som sa pustil do maľovania detských izbičiek, aj keď v nich nebudú spinkávať hneď. 

Ona:

Všetko to vyberanie hračiek, kočíkov a ďalšej výbavičky bola sranda a veľmi ma to bavilo. No tehotenstvo a najmä tehotenstvo s trojičkami prináša aj veľké nevýhody. Mám čoraz väčšie problémy s chôdzou, spaním, dlhším státím a celkovo mám menej chute normálne fungovať, pretože s takým balónom je to fakt ťažké. Samozrejme, že si uvedomujem, že to musím vydržať a o to lepší pocit to bude, keď drobcov prvý krát uvidím, no niekedy na mňa tá bezmocnosť doľahla, bola som nahnevaná ani som sama nevedela prečo, mala som zlú náladu, plakala som a mala som chuť do niečoho poriadne kopať, keď som sa v noci nemohla otočiť, zaspať alebo poriadne nadýchnuť.

No a najviac si tieto moje nálady odnášala osoba, ktorú milujem najviac na svete.. Aj na priek tomu, že som k nemu nemálo krát bola poriadne hnusná, stále sa o mňa snaží starať najlepšie ako vie a je ku mne neskutočne milý. No a z toho mám ešte horšiu náladu a potom zavretá v kúpeľni veľmi plačem. Tehotenstvo rozhodne nie je jednoduché. Mám zrazu toľko emócií, hormónov a iných vecí z ktorých sa idem pomaly ale isto zblázniť.

Chcela som to Laimovi vynahradiť. Jeden deň predsa len išli na nejaký rozhovor a auogramiádu, ale večer sa už znova ku mne mohol vrátiť. Tak som sa teda rozhodla spraviť pre nás romantickú večeru. Navarila som asi tri chody a tri rôzne dezerty. Vyzdobila som stôl a nachystala som sviečky. Dnes sa mu plánujem ospravedlniť a ukázať mu, že ho veľmi ľúbim a cením si všetko, čo pre mňa robí aj keď som niekedy hrozne neznesiteľná.

On:

Bábätkám som izby dokončil v priebehu najbližších dní. Omaľoval všetky steny, nasťahoval sem skrinky a aj nejaké hračky a po stenách polepil aj obrázky rozprávkových postavičiek. Poriadne som sa na tom mohol vyblázniť. Laura nado mnou len krútila očami a vlastne posledné dni sa jej nepáčilo nič, čo robím. Neustále bola nahnevaná, nesvoja, kričala, plakala.. Vedel som, že to všetko bude kvôli jej tehotenstvu, no aj tak ma to mrzelo. Občas sme obaja mali pocit, že by sme to najradšej vzdali, no hneď ako sa na jej tvári mihol čo i len náznak úsmevu, vedel som, že všetka tá snaha naozaj stojí za to. Stál som pri nej, snažil sa ju rozosmiať vždy, keď to šlo, no jej reakciou bol len väčší hnev. A keďže som ju nechcel veľmi hnevať, radšej som sa stiahol a nehovoril k nej vôbec. Ale to len vtedy, keď mala tie svoje nálady.

Dnes som si žiadnu jej náladu neužil, pretože som bol od rána preč. Keďže sme teraz doma, pozvali nás na jeden rozhovor a odmietnuť som, samozrejme nemohol. Nasadol som do svojho auta a s chalanmi sme sa v centre stretli. Strávili sme spolu takmer celý deň, večer sme sa však znova rozlúčili a dohodli sa, že v najbližšej dobe nás prídu navštíviť k nám. Plány sa však trošku skomplikovali..

Keď som sa vracal domov, vonku už bola tma, neskoro večer, na ceste nebolo takmer nikoho, až na jedno auto. Vodič v ňom musel mať buď vypité, alebo cez jemný opar hmly nevidel svetlá oproti, no ja som nečakal, že by si to mohol napáliť.. priamo do mňa. Chcel som to na poslednú chvíľu zvrtnúť a stlmiť náraz, no okrem auta som narazil ešte aj do zvodidiel. Posledné, o čom som vedel bolo, že som si hlavu buchol o volant a vonku videl niekoho, kto zastavil za nami a uteká k našim autám..