Ona:

Liama som čakal s večerou už takmer dve hodiny. Bola som nahnevaná, no ešte viac vystrašená. Keby sa mal oneskoriť, zavolal by... Niekto mi zaklopal na dvere a mne skoro vyskočilo srdce z hrude. Liam má kľúč a nikoho nečakáme.. Podišla som k dverám a otvorila som ich. Stál v nich Louis s Niallom, ktorý mal v očiach slzy a netvárili sa práve nadšene...

"Laura, Liam ma nehodu a je v nemocnici." povedal Louis a pozrel na mňa súcitným pohľadom no sám mal čo robiť so sebou.

"Je to vážne?" hlesla som a po tvári sa mi rozkotúľali slzy veľké ako hrachy. Nečakala som na odpoveď schmatla som bundu a obula som sa. Celá vyklepaná som išla s nimi. V živote som sa viacej nebála. Pred nemocnicou nás samozrejme zastavili novinári, no rýchlo sme sa prebili do nemocnice, kam ich ochrankári nepustili. Takmer celú noc som sedela v čakárni. Necítila som žiadnu únavu, tú úplne zatienil strach.

"Lau, bude v pohode, uvidíš." povedal Niall, prisunul sa bližšie a pokúsil sa ma objať čo najlepšie, no moje bruško už neobíde ani keby ako chcel.

"Veľmi sa o neho bojím.." rozplakala som sa. "Nezvládnem to bez neho.."

"Nebude to také zlé, ako si to predstavuješ. Musíš myslieť pozitívne.." pritúlil ma k sebe.

"Nejde mi to.." utrela som si oči a chytila som sa za bruško. Deti ma nespokojne kopali. Aj oni vedia, že sa deje niečo zlé.

"Aspoň sa snaž, pre Liama. On to zvládne. A ešte sme tu aj my, aj my budeme pomáhať."

"Nebudem pokojná pokým ho neuvidím.."

"Každú chvíľu sa určite zjaví doktor." snažil sa ma upokojovať, no nič na mňaneplatilo..

Aj keď som za Liamom o hodinu mohla ísť, bol v narkóze, takže pozerať sa na neho ako tam bezmocne leží mi vôbec nepomohlo. Doktori ma prinútili ísť sa domov vyspať, kvôli malým som aj išla, no hneď ráno som utekala do nemocnice. Keď som prišla do izby, chalani tam už boli a Liam mal otvorené oči. S plačom som pribehla k nemu a pevne som ho chytila za ruku. "Toto mi už nikdy neurob.." 

On:

Netuším, ako dlho som spal pod vplyvom narkotík, no hneď ako som sa prebral, vedel som, že je deň, asi skoro ráno a izba je prázdna. Oči som však nemal otvorené ani minútu, keď sestrička dnu pustila chalanov a tí sa začali usmievať, keď videli, že sa na nich pozerám. Neviem ani, čo mi operovali a prečo vlastne, no bolelo ma takmer celé telo. Chalani boli pri mne práve asi hodinku, stihli mi oznámiť, že pred nemocnicou kempuje množstvo fanúšikov ale aj novinárov, keď do izby prišla aj moja gulička. Usmial som sa na ňu a chytil ju za ruku. "Prepáč mi.." Nevládal som toho ešte nejako veľa povedať, no necítil som sa najhoršie.

"Som taká rada, že si sa prebral.." utrela si slzy. "Už sa od teba ani nepohnem."

"Láska, budem v poriadku." povedal som potichu a pozrel som na ňu.

"Doktorka vravela, že to nebolo také vážne, ako to vyzeralo. Mal si však otras mozgu, tak sa budeš musieť šetriť." oznámil Zayn vecne.

Opatrne ma pohladila po líci. "Je ti veľmi zle?"

"Ani nie. Zažil som už aj horšie." pousmial som sa.

V duchu si vydýchla. "Čo sa vlastne stalo?"

"Vlastne ani neviem. Pomaly som šiel domov, keď si to zrazu niekto namieril do opačného pruhu a narazil do mňa. Chcel som trochu utlmiť náraz a zvrtnúť auto, no namiesto toho som narazil ešte aj do zvodidiel. Viac neviem.." rozprával som pomaly.

Ona:

Priložila som si jeho ruku k ústam a dala som mu na ňu malú pusu. "Musela som celú večeru zjesť sama." povedala som smutne, no potom som sa pousmiala. "Bude to dobré.. Dáš sa rýchlo do poriadku."

"Dúfam, že drobčekom chutilo." usmial sa na mňa. "Mohla si zavolať Nialla, pomohol by ti." pozrel na neho a on sa začervenal.

Usmiala som sa na Nialla. "V taške mám koláč, môžeš si ho zobrať."

"Zas taký hladný nie som." zasmial sa, no videla som, že sa kontroluje a zasmiala som sa aj ja. Vzápätí sa však Liam poriadne rozkašľal.

Vyľakane som na neho pozerala. Keď mu kašeľ prestal stisla som mu ruku. "Ak si chceš oddýchnuť, tak ťa necháme. "

"Nie, len ostaňte, nechcem byť sám." povedal a pozrel na každého z nás.