To myslíte vážne, že k Headlights ste ešte nepridali ani jeden koment? :O poďme, 54ku vám pridám, až keď bude tam a aj tu po 5 komentov ;)

On:

Keď som sa vrátil na izbu, čakala ma už sestrička s veľkou injekciou. Tú mám vraj ako trest za útek, no mne do smiechu rozhodne bolo tak, ako jej. Nevydržal som ležať v posteli, prechádzal som sa hore-dolu po izbe, aj keď ma parádne rozbolela hlava.

Keď večer prišla primárka na kontrolu, podarilo sa mi ju presvedčiť, aby som mohol ísť pozrieť svoje bábätká a aj Lauru. Ale až po vyšetrení, keď usúdila, že to so mnou nie je také zlé a zotavujem sa rýchlo.

Všetky tri naše detičky boli v inkubátoroch, no srdiečka im pravidelne bili a všetci spinkali. Dievčatko bolo naozaj o poznanie menšie ako chlapci, no určite ich čoskoro dobehne. Aj chlapci mali len niečo okolo dvoch kíl, dievčatko kilo a pol.  Do očí sa mi nahrnuli slzy, chcel som si ich vziať na ruky všetkých naraz, no vedel som, že nemôžem, tak som ich len sledoval. Nevedel som sa vynadívať ani na jedného. Sú to naozaj najkrajšie detičky na svete.

Keď však prišla sestrička na kontrolu aj tam, povedala mi, že by bolo teraz lepšie ísť podporiť aj ich mamičku a nechať maličkých, nech rastú. Prešiel som teda do izby k Laure, usadil sa na gauči a pozoroval ju, ako spinká. Pod paplónom sa jej už nečrtalo to veľké tehotenské bruško, ktoré som si tak obľúbil, no teraz sa budem mať s kým rozprávať aj naozaj. Ani z nej som nespustil oči, vôbec sa mi nechcelo spať. Keď zašepkala moje meno, hneď som vstal, prešiel za ňou a jemne ju chytil za ruku. "Tu som, láska." šepol som. "Som s tebou.."

"Sú v poriadku?" šepla plačlivým hlasom a chytila ma za ruku.

"Samozrejme. Bol som pri nich vyše hodiny. Všetci sú síce maličkí, no budú v poriadku, to mi povedala aj sestrička. Dievčatko je naozaj menšie, no ľahko bračekov dobehne."

"Ľúbim ťa. Veľmi ťa ľúbim.."

"Aj aj teba láska. Sú nádherní.. Ďakujem." pobozkal som ju na líčko. "A teraz ešte spinkaj. Budem pri tebe."

"Chcem ich vidieť.." šepla. "Nevydržím tu ležať."

"Nemôžeš sa prechádzať po nemocnici, nedávno ťa zašívali. Uvidíš ich, hneď ráno ich sestrička donesie, aby sa napapali."

Ona:

Keď som ich na druhý deň uvidela, neubránila som sa slzám. Samozrejme slzám šťastia. Chlapci sú krásni, celý Liam a dievčatko je nádherné, no veľmi malinké. Bála som sa ju aj chytiť. Takisto som mala obavy z toho, či ich budem vedieť nakŕmiť, či budem mať dosť mliečka pre všetkých. No príroda to zariadila a všetci sa pekne napapali. Sestrička mi ich podávala ako na páse. Bolo to niečo úžasné, držať ich v náručí, vidieť ako na vás pozerajú veľkými hnedými očkami a malinkou ručičkou objímajú váš malíček. 

On:

Keď ich Laura kŕmila, celý čas som sa usmieval a postupne si ich všetkých opatrne popestoval. Všetci traja mali hnedé očká, hnedé jemné a kratučké vlásky a bucľaté líčka, aj keď neboli veľmi veľkí. Veď oni dorastú.. Každý z nich sa spokojne napapal, chvíľočku nám ich tu sestrička aj nechala, no potom zase museli ísť do inkubátorov. Dúfam, že tam nebudú musieť byť dlho..

Ona:

V nemocnici som s maličkými bola takmer dva týždne. Nakoniec sme s chlapcov pomenovali Lucas a Nathan a dievčatko Mariah. Samozrejme podľa ockovho vzoru majú dve mená. Lucas James Payne, Nathan James Payne a Mariah Delaney Payne. Mariah sme samozrejme nemohli dať stredné meno James. . Tešila som sa, kedy konečne pôjdeme domov. Ten deň nastal a poobede si po nás Liam prišiel spolu s jeho mamou. Moja tu bola cez víkend, pretože kvôli práci cez týždeň nemohla. Bola úplne nadšená, keď naše pokladíky zbadala. Tak isto aj Liamova. Uložili sme deti do sedačiek a rozdelili sme si ich. Ja som niesla Mariah. Na hlavičke mala ružovú čiapočku s brmbolcom a bola na zjedenie. Deťom sme však museli cez sedačky prehodiť sieťku, kvôli novinárom. Liam síce zabezpečil, aby tam bola ochranka, no nikdy nevieš a mi ich ešte rozhodne nechceme ukazovať.

On:

Nemohol som sa dočkať, kedy drobčekovia budú spinkávať doma. Dva týždne museli byť v nemocnici, mňa medzitým prepustili domov, no aj tak som tam bol celé dni pri Laure a maličkých. V jeden, na Anglicko dosť slnečný deň sme našich drobčekov opatrne poobliekali, dali do sedačiek a mohlo sa ísť domov. Okolo nemocnice bolo hrozne veľa fotografov, no najal som asi 20 ochrankárov, len aby sa k nám nedostali. Detičky sme dali na zadné sedačky, tie spokojne spinkali a okolitý svet si nevšímali. Obaja sme s Laurou nastúpili do auta ignorujúc novinárov a odišli do svojho domčeka.