Ona:  

Z nemocnice som odchádzala neskutočne hrdá na naše krásne detičky. Áno môžem o sebe už teraz povedať, že som hrdá mamička, aj keď to slovíčko si budem musieť osvojovať ešte dlhšie. Potom ako sme prišli domov sme drobčekov uložili do postieľok, dúfam, že spinkanie ich bude baviť. Trošku sa bojím, čo to bude ak všetci traja nebudú chcieť spať naraz. Liam už bol v poriadku, no jeho čelo ešte stále zdobila menšia rana.   

Ja zase budem mať, čo robiť, aby som sa zbavila nadbytočných kíl a mne jazva po cisárskom reze zdobí brucho. Kedysi by ma to trápilo, no teraz nie. Mám tri krásne detičky a to pre mňa znamená oveľa viac. S Liamom sme si v objatí sadli na gauč a konečne sme si vydýchli. Sme doma a začína pre nás niečo nové, no určite pekné. 

On:  

Keď sme s maličkými spoločne ako rodina po prvý krát prekročili prah nášho domčeka, bol som neskutočne šťastný. Mať naraz tri prírastky do rodiny sa nepodarí len tak hocikomu a pri tej predstave som sa musel uškrnúť. Našťastie teraz všetci traja spinkali, Nath si cumlal palček, Mari ako vzorné dievčatko pokojne spinkala s dudlíkom a Luc s otvorenými ústočkami. Ťažké obdobie sa však ešte len začne. A bude trvať minimálne rok.. Keďže drobci pokojne spali, my s Laurou sme si v objatí sadli na gauč a užívali si chvíľku, ktorá nám bude v najbližších mesiacoch veľmi vzácna. "Som na teba hrdý, zlatko." usmial som sa na ňu a pobozkal som ju na líčko.

"To ja som hrdá na teba." zasmiala sa. "To len tak niekto nedokáže, tri muchy jednou ranou."

Mal som taký pocit, že mi líca zaliala mierna červeň. "To nebolo len moje dielo. Dva roky sme sa nevideli, odrazu sme boli spolu a skoro tri dni sme sa z postele ani nepohli." zasmial som sa.

"Tri dni, tri deti. To sedí." zasmiala sa. No dlho sa nesmiala. Začal sa zborový plač z detskej izby. Jeden začal a ostatní sa pridali. Ako zbor židov.

"A je to tu. Asi budeme musieť zamestnať ešte niekoho, kto bude opatrovať tretie deťa." uškrnul som sa a spolu s Laurou sa pobral s malým sirénam.

Ona:

Vzala som si Mari a Natha a musela som sa zavrieť do inej izby ako Liam s Lucasom. Postupne som ich potom nakŕmila a nejako sa nám podarilo uspať ich. No až potom, ako sme zistili, že sami v postieľkach spať teda nebudú. Ležali na nás v obývačke na gauči, vôbec im nevadil zapnutý televízor, práve naopak, keď sme ho vypli, už otvárali očká. Nemohla som sa ani pohnúť, aby som ich nezobudila, no nevadilo mi to. Bol to krásny pocit. Tie tri malé balíčky, ktoré zatiaľ vyzerajú ako malí mimoni, no zároveň sú neskutočne krásni a zlatí, na mne a Liamovi spokojne odfukovali a my sme na ne s úsmevom pozerali. 

On:

Prvotné nadšenie však postupne vystriedala únava a stres. Dni sa zlievali do jednej veľkej machule a ja s Laurou sme spali kedy sa len dalo, v deň či noc. Ja mám teraz voľno na pár mesiacov, pretože s trojičkami by som ju rozhodne nenechal sám. Starostlivosť o jedno dieťa vôbec nie je ľahké, kdežto tri sú hotová pohroma. Samozrejme, naše detičky milujeme a nevymenili by sme ich za nič na svete, no niekedy.. Niekedy sa pristihnem pri tom, ako rozmýšľam nad tým, o koľko ľahšie by to bolo, keby sme ich nemali.. Viem, toto nie je slovo do boja. Neľutujem, že ich máme. Skôr sa neviem dočkať, kedy trochu podrastú..

Ona:

Bolo to všelijaké, no rozhodne nie jednoduché. Často krát sme sa s Liamom pohádali, kvôli blbosti, pretože sme boli nervózni a unavení. No rýchlo sme sa vždy jeden druhému ospravedlnili. Bola som hrozne unavená. Denne som spala najviac päť hodín, na jedlo som takmer nemala čas, čo mi na druhej strane pomohol rýchlejšie schudnúť, no aj tak som bola ešte stále dosť pri sebe. Nemali sme s Liamom veľa času na oddych o to viac sme si užívali chvíľky nič nerobenia. Rok prešiel ako nič. Deti začínajú bľabotať a ťarbavo pobehujú po dome. Chlapci robia zle a dievčatko by stále iba jedlo. Je malinká a guľatá. O dosť menšia ako chlapci, no apetít ma tri krát taký veľký. Konečne sa nám podarilo ísť na dovolenku. Spojili sme príjemné s užitočným, keďže Liam začal znova vystupovať a išli sme spolu do Ameriky.