Ďakujeme, že ste nás podporovali a čítali túto poviedku :) No všetko má svoj koniec a preto je toto posledná časť. Na čas si dávame odmlku, no nebojte sa, určite tu ešte nejaké poviedky budú :)

On:

Prebdené noci sa pomaličky skracovali až sme nakoniec aj my aj drobci skoro celé prespali. Za ten rok sme už s Laurou získali reflex zobudiť sa čo i len na slabé mrnknutie. Maličkí spávali s nami v izbe, ale rozhodli sme sa, že keď už budú mať rok, budú spávať sami. Musia si predsa zvykať..

Za ten rok sme sa takmer nepohli z domu, občas prišla nejaká návšteva, vlastne chalani tu boli skoro stále, naše rodiny a raz za čas sa ukázal aj nejaký ten fanúšik. Po takmer ročnej pauze sme sa znova rozbehli, usporiadali v Amerike koncertnú šnúru a začali pomaličky nahrávať tretí album. Samozrejme, Laura, Luc, Mari a Nath išli s nami. Nečakal som, že by nám toľko fanúšikov stále ostalo verných, no o to väčšie prekvapenie bolo, keď sa všetky koncerty v priebehu niekoľkých minút vypredali, akoby každý čakal, kedy sa vrátime. Keď sme sa s Laurou a drobcami na rukách prvý krát zjavili na verejnosti v uliciach New Yorku, hneď sme boli obkľúčení fanúšikmi. Deti nechápali, čo sa deje a tak na každého len vyvaľovali svoje veľké hnedé kukadlá a cmúľali dudlíky. Každý fanúšik sa nechcel odfotiť len so mnou, ale s mojou kompletnou rodinkou a to ma tešilo. Prijali Lauru ako ženu môjho života a matku mojich detí. Niektoré fanynky si chceli malých aj popestovať, no toho som sa bál. Pri takých bláznivých fanúšikoch by sa mohlo stať, že nám ich unesú. A pri tej predstave som sa smial. 

Ona:

Večer v hoteli sme celá partia sedeli za obrovským stolom a večerali. Dnes som sa dokonca napratala do šiat. Prvý krát po roku som tepláky vymenila za niečo elegantnejšie. Dnes sme totiž oslavovali prvé narodeniny našich troch pokladov. Mari sedela na Niallovi, s ktorým mali spoločnú  obľúbenú činnosť a Lucas s Nathom sa naháňali okolo stola a robili všetkým zle. Ja som spokojne sedela vedľa Liama, držala som ho za ruku a očami sledovala deti. Neviem si pomôcť. Radar mám stále zapnutý a strážim. 

On:

Dnešok bol pre maličkých veľký deň. Oslavovali totiž svoje prvé narodeniny. Nechce sa mi veriť, že je to už rok, odkedy sme s Laurou obaja ležali v nemocnici. Každý po večeri dostal svoju vlastnú tortu, ktoré samozrejme skončili tak, že ich mali drobci všade. Dokonca pri večernom kúpaní, keď som Natha vyzliekal som zistil, že kúsok marcipánu napchal do vreciek na rifliach.

Naše deti sú proste kôpky šťastia, a aj keď majú len rok, navyvádzali toho už poriadne veľa. Čas strávený s nimi je rozhodne najlepším obdobím môjho života a rozhodne by som nikdy neľutoval, že ich máme, aj keď som vtedy mal len devätnásť. Svoju partiu a rodinu milujem najviac na svete. A ktovie.. možno nám do našej päťčlennej rodiny ešte pribudne nejaký člen. Ja by som rozhodne neprotestoval.. :)