Odpusťte, že t včera nič nebolo.. táto je venovaná všetkým Katkám, špeciálne tej našej :) Všetko naj k meninám, Katy :)

Ona: 

"Dúfam, že máš španielčinu." rozhodla som sa, že šancu mať kamaráta nezahodím.

S úsmevom prikývol. "Francúzština je na mňa priveľmi komplikovaná."

Zasmiala som sa a spolu sme prešli chodbou k učebni. Sadli sme si vedľa seba, no tento krát nám ostali miesta vpredu. "Toto je asi jediný predmet, ktorý mi ide. Môžem ti pomáhať." uškrnula som sa.

 "Ja viem po španielsky jediné slovo, doteraz som sa učil francúzštinu, ale tú neviem vôbec, tak som to zmenil." uškrnul sa.

"Takže predsa len konečne niečo, čo viem lepšie."

"Konečne?" pozrel na mňa.

"Áno. Keď vieš biológiu musíš vedieť aj ostatné predmety. Ale španielčinu si sa ešte neučil."

"Ani biológiu ktovieako neviem, len mi sadla téma." zasmial sa.

"Si skromný, to je zlaté." usmiala som sa.

 Začervenal sa. "Je to pravda. A matiku neviem už vôbec."

"Nie si sám." uškrnula som sa.

"Aspoň v niečom.." usmial sa. Vtom prišla do triedy učiteľka a hneď na nás spustila španielčinu. Pozdrav, predstavenie sa, aj oboznámenie s učivom tohto roka. Teda, aspoň tak som to vytušila.. Posledná hodina mi ubehla najrýchlejšie. Na obedy som sa rozhodla nechodiť z mnohých dôvodov, takže z tohto bludiska môžem odísť.

On:

Hneď ako sa skončila španielčina, vzal som si svoje veci a v Laurinej spoločnosti som sa vybral von zo školy. Obaja sme sa rozhodli nechodiť a obedy a každý na to máme vlastné dôvody, no tie jej nepoznám. "Rád som ťa spoznal." usmial som sa na ňu, keď sme vyšli asi ako prví z budovy školy. 

Ona:

"Aj ja teba." usmiala som sa. Bola som viac než rada, že som ho spoznala. Tohto dňa som sa veľmi bála vďaka nemu sa sem budem zajtra trochu tešiť.

On:

"Tak zase zajtra. Maj sa." usmial som sa na ňu a vybral som sa na opačnú stranu svojou cestou domov. Prvý krát zo školy s úsmevom na perách.

Ona:  

Keď sa mama vrátila, vymenili sme si naše pocity z prvého dňa. Našťastie sme obidve boli ako tak spokojné. Do večera sme vybaľovali a po ľahkej večeri, mama ma nenúti jesť na večer ťažké jedlá, som išla do izby. Iba som si nachystala nejaké veci na zajtra a unavená som padla do postele. Ráno som trochu nestíhala, lebo som si zabudla nastaviť budík. Rýchlo som sa navliekla do čiernych riflí a tmavomodrého svetra, vlasy som si zapla do drdla, schytila som tašku a utekala som dole. Mama mi podala vrecko s desiatou a po krátkom objatí som utekala do školy. Prišla som pár minút pred zvonením. Našťastie sme mali prvú matiku, takže som vedela, kde je trieda. Liam tam už bol. Usmieval sa na mňa a ja som mu nemohla úsmev neopätovať. "Ahoj." unavene som si sadla do lavice 

On:

Domov som prišiel vysmiaty, mama bola doma a nestíhala sa diviť. Nikdy som zo školy nechodil smutný, ale ani nie takýto šťastný. Zvyšok dňa som strávil na malom ihrisku v parku hádzaním do koša a premýšľaním, ako asi zajtra budem v škole. Na druhý deň ráno som na seba natiahol rifle a mikinu, vkľude sa naraňajkoval, vzal tašku a pobral sa do školy. Prišiel som medzi prvými, Laura medzi poslednými. Usmial som sa na ňu, keď si sadla vedľa. "Ahoj. Každé ráno budeš chodiť takto neskoro?" zasmial som sa. 

Ona:

"Dúfam, že nie, lebo by som asi dostala infarkt." chytila som sa za srdce. Hneď ako som si vytiahla knihy, do triedy prišla profesorka. Dnes nám už však pokoj nedala.

On:  

Matikárka sa dnes rozhodla zopakovať s nami učivo zo základnej školy. A keďže to väčšina z nás celkom vedela, začali sme preberať nové. "Asi budem hneď potrebovať doučovanie." zašepkal som Laure ku koncu hodiny, keď nám dala samostatnú prácu.