Christy:

"To je tvoja chyba." zasmiala som sa. "Máš si to sledovať."

"To je tvoja chyba, ty si chcela ísť za nosom." smial sa.

"Tvoja chyba ty máš tú vec, kde ti ukazuje koľko máš ešte benzínu pred nosom!" zvýšila som hlas, no smiala som sa. Vonku sa stmievalo a začalo pršať. "Super."

"Tvoja, ty si povedala, že môžem všetku vinu zhodiť na teba! Musíme ho len odtlačiť na benzínku.." 

"Len?? Ty si sa zbláznil veď sme niekde na okraji Londýna!" 

"Aj tu sú pumpy. Nejaká určite nebude ďaleko." vyskočil z auta. "Tak toto je skvelé.. Úplne mi z to zničí účes." smial sa. 

"Narcis!" zasmiala som sa a vyliezla som von. Zbožňujem dážď. "Zavolám Obamovu odťahovku?"

"Tým to bude dlho trvať. My to zvládneme.." zasmial sa. Aspoňže tadiaľto nechodilo tak veľa áut.

"Ty ho chceš naozaj tlačiť?" stáli sme vonku iba chvíľu a už sme boli  mokrí. Dážď silnel každou sekundou až z toho bol nakoniec lejak, cez ktorý som ledva videla. Nehovoriac o tom, že sa stmievalo. 

"A čo iné nám zostáva? Radšej sa prejdeme?" prižmúril oči a cez hustý prúd kvapiek na mňa hľadel. Bol strašne zlatý..Mala som chuť ho objať. Keď ma vtedy objal mala som pocit akoby na svete neexistovalo nič zlé... 

"To tu chceš nechať auto??"   

"Tak to spravíme takto.. Pôjdeme sa niekoho spýtať, kde je najbližšia pumpa, prejdeme sa k nej, kúpime benzín, natankujeme ho do auta a vrátime sa do mesta. Môže byť?"

"No dobre.. Ale budeme utekať!"

"Poďme." zasmial sa. Chytil ma za ruku a rozbehli sme sa dopredu. Keď sme konečne našli benzínku, boli sme totálne mokrí a od blata. Kúpili sme benzín a zase sme sa vrátili. Ledva som dýchala, keď sme konečne nasadli do auta.

"Budeš to tu mať celé mokré a špinavé a budeš si to čistiť sám." zasmiala som sa a snažila som sa chytiť dych.

"Nie, ty mi pomôžeš.." pozrel sa na mňa s úškrnom. Vonku začala poriadna búrka. Predtým to bol len silný dážď, ale teraz sa začali objavovať aj blesky. 

"No buď rád, že sme už v aute, keby sme boli vonku a toto by začalo tak ťa ešte aj zbijem!"

"Veľmi sa ťa bojím." zasmial sa. "V takomto počasí sa ale vrátiť nemôžeme.. Nevidno ani na dva metre dopredu.."

"Takže ťa naozaj zbijem!" pozrela som na neho a musela som sa zasmiať. Ten chocholúšik, čo si pestuje na hlave mal padnutý na bok, úplne mokrý a na tvár mu z neho tiekla voda.

"To by si skúsila. Pozri čo si spravila!" smial sa, keď sa pozrel do zrkadla. Prehrabol si vlasy a pozrel som na mňa. Nebola som na tom o nič lepšie, vlasy mi padali v mokrých prameňoch na ramená. Obaja sme boli kompletne premočení.. 

"A teraz čo?" zasmiala som sa. "Ani Obama nám nepomôže." 

"Tak ten určite nie. Budeme tu musieť prespať. Alebo zase ísť von a pohľadať si nejaké ubytovanie na noc."

"Zbláznil si sa? Veď do nás môže udrieť blesk!"

"Tak budeme asi musieť prespať tu." zasmial sa.  

"Spím vzadu." zasmiala som sa, no obidvaja sme tam vyštartovali ako o preteky.

"Tak to ani náhodou, to je moje miesto." smial sa. 

"No už nie." vyplazila som mu jazyk.  

"Si zlá. Veď sa tam zmestíme obidvaja." 

"Fajn tak sa neopováž ísť na moju polovičku." zasmiala som sa a vzala som si svoj vak. "Výhodou bezdomovca je, že má vždy so sebou všetky veci, takže ja sa môžem prezliecť do suchého a ty nie." zasmiala som sa kým on zapol kúrenie.

"Možno do rána uschnem." zasmial sa a vytiahol spod sedačky deku.

"Čo keby si nachvíľu zavrel oči." pozrela som na neho.

"Prečo, hanbíš sa ma?" uškrnul sa.  

"To nie je o tebe, narcis. Neviem ako ty, ale ja sa neprezliekam pred ľuďmi. Najmä nie pred tými opačného.. pohlavia." 

"Prestaň ma volať narcis." pozrel na mňa, potom sa však otočil, vytiahol mobil a začal do neho niečo ťukať.

"A ako ťa mám volať? Tulipán?" zasmiala som sa. "Píšeš frajerke?"

"Volaj ma tak, ako sa volám.." zasmial sa. "A nie, píšem bračekovcom."

"Tak dobre, tak sa otoč a píš a ja sa zatiaľ prezlečiem."

"Veď už si mala byť, nepozerám sa." zasmial sa a otočil sa úplne, aby ku mne bol chrbtom. Rýchlo som sa začala prezliekať. Srdce mi búchalo ako zvon. Stále som ho kontrolovala či sa nepozerá.