Zayn:

"Aj s tým ti môžem pomôcť." žmurkol som na ňu, potom som ju objal a pobozkal na líce. "Poriadne sa zabaľ. Ahoj." usmial som sa a potom som odišiel z izby. Keď som sa vrátil k chalanom, boli poriadne nasratí. O hodinu máme mať vystúpenie, večer je koncert. Úplne som na to zabudol.. Dnes už za ňou asi nepôjdem.. Nejako som sa vyhovoril, takže mi potom dali pokoj a celý deň som "makal", len aby nemali ďalšie pripomienky. Fotil som sa s každým, rozdal snáď milión podpisov (divím sa, že môžem hýbať rukou) a skákal celý večer na pódiu. Až ráno, keď som sa zobudil a zapol si twitter som sa zarazil. Na svojej nástenke som mal kopu tweetov typu "prečo?!". Nechápal som.. Keď som však prehľadával internet, našiel som pár fotiek.. Mňa a Christy..

Po včerajšom koncerte sme dostali voľno. Týždenné. Konečne mám viac času, potom sa začne malá, dvojtýždňová šnúra po Anglicku a Írsku, po nej máme do konca leta voľno. No nie takú úplné, ale väčšinu dní. Keď som zbadal tie fotky a články, navrela mi žilách krv. Čo sa hneď nedostane von.. Zbalil som notebook do tašky a vybral som sa do mesta, ku Christy. Chalani sa našťastie nič nepýtali. O pár minút som už stál pred jej izbou a zaklopal som.

Christy:

Prezliekla som sa do pyžama a ľahla som si do postele. Nebola som odtiaľ schopná vydržať do večera, stále som kašlala a smrkala. No Zayn už neprišiel. Čo som čakala? Má iné problémy.. V noci som toho veľa nenaspala iba som sa stále prehadzovala. Nakoniec som si zapla telku a pozerala ju až do rána. Osprchovala som sa a zmyla som si vlasy s nejakou vzorkou šampónu v sáčku, ktorá bola vedľa mydielok v sáčku. Potom som sa znova triasla pred telkou. Okolo dvanástej niekto zaklopal na dvere. Zayn.. kto iný. Vyliezla som spod periny a išla som otvoriť. Vyzerám hrozne, ale bola som rada, že tu konečne nebudem sama. "Ahoj." otvorila som dvere a pustila som ho dnu. No on nevyzeral nadšene..

"Ahoj." pokúsil sa usmiať, ale nejako mu to nevyšlo. "Niečo by si mala vidieť." povedal, usadil sa na gauč a vytiahol notebook. Našiel stránku s nejakým článkom a fotkami a ukázal mi to. Sadla som si vedľa neho. Mala som tušenie, čo má na myslí a tak aj bolo. Boli tam fotky nás dvoch v aute, ale aj pri nemocnici. A ten popis... Radšej som si to ani nedočítala.

"A je to tu.." povedala som a objala som sa rukami. "Budeš mať so mnou iba problémy, nemôžem ti zostať na krku, nezaslúžiš si, aby som ťa využívala.. Idem sa pobaliť." No on ma chytil za ruku.

"To nech ti ani nenapadne. Chcel som len, aby si to vedela, nie aby si si niečo vyčítala. Nie sú to žiadne problémy, nič, s čím som sa nevyrovnával predtým.." objal ma okolo ramien.

"Vidíš tie komentáre??" zhrozene som ukázala na jeho notebook. Tie baby tam vypisovali, čo je to s ním za štetku, „Zayn je môj!“ a podobné veci. Chcelo sa mi plakať. Aj kvôli tomu, ale aj kvôli horúčke, zapchatému nosu, zlomenej ruke, boľavých stehoch na boku a na pleci a kvôli všetkému na svete!

"Tie nech ťa netrápia.." objal ma. "Nech si vravia čo chcú, páčiš sa mi."

"Veď ja sa nikomu nepáčim.." 

"Tak to sa mýliš. Mne áno." 

"Aj teraz? Celá dochrámaná, s červeným nosom, strapatými vlasmi a nenamaľovaná?"

Usmial sa a pohladkal ma na líčku. "Aj teraz. Don´t need make-up to cover up, being the way that you are is enough." Dal mi malý bozk.

"Blázon.." povedala som a objala som ho. Pôsobí na mňa lepšie ako nejaký liek..

"No poď, musíš čo najskôr vyzdravieť." zasmial sa. Vzal ma na ruky a odniesol ma späť do postele. 

"Mám hrozný život.." povedala som a zababušila som sa do periny. "Koľko môžeš zostať?"

"Koľko ma znesieš, dnes mám voľno." usmial sa. 

"Nehnevali sa na teba veľmi?"

"Až tak veľmi nie. Dohnal som si všetko, čo bolo treba. Prepáč, že som už včera neprišiel, mali sme dve vystúpenia za deň, takže som nestíhal.." 

"To je v pohode.." usmiala som sa. "Je to dôležitejšie. Odo mňa sa môžeš akurát tak nakaziť." 

"Nevadí." zasmial sa. "Nepotrebuješ niečo? Čaj, lieky?"

"Nie... Iba.. teba." šepla som. 

Pozrel na mňa a usmial sa. "Som tu, neodídem." 

"Ďakujem." usmiala som sa. 

"Môžem?" ukázal na voľné miesto na posteli vedľa mňa.

"Jasné, veď je to vlastne tvoja izba, takže mňa sa nepýtaj."  

"Nie je to moja izba, ale tvoja." povedal a ľahol si vedľa mňa. Cítila som jeho vôňu kúsok odo mňa.. "Už dávno som neležal v posteli uprostred dňa." zasmial sa.