Christy:

"Ale veď sa na mňa pozri.. Vyzerám ako tínedžerka. Samý piercing, tetovanie.." zasmiala som sa. "A ja mám byť príkladom pre dieťa?" 

"Na tom nezáleží, pozri, koľko ich mám ja.. Myslím, že budeš skvelým príkladom pre dieťa, hlavne tým aká si."

Prečo to rozoberáme?" zasmiala som sa. 

"Pretože sme na tom chceli zamakať." zasmial sa a pobozkal ma.  

"Ty si chcel." zasmiala som sa.  

"Chceš sa hádať?" prižmúril oči. 

"Nie, len to nie."  

"Veď preto." zasmial sa. 

"Máte už nejaké plány na večer?"

"Chalani chcú ísť pozrieť nejaké miestne kluby. Pripojíš sa?" 

"No.. Chcela som ťa pozvať ku mne na večeru, ale ak už ste dohodnutí tak dobre." 

"Hmm, to znie lepšie. S nimi môžem ísť aj inokedy." 

"Naozaj?"

"Jasné, radšej budem s tebou. A chalani to zaiste pochopia." usmial sa.  

"Tak dobre. Niečo dobré uvarím. Možno." zasmiala som sa.   

"Ak sú tvoje schopnosti ohľadom varenia také, ako si pamätám.. radšej donesiem pizzu." uškrnul sa.

"No dovoľ.." drgla som do neho až padol vedľa osušky do piesku.   

Začal sa smiať. "A nebolo to tak?"

"Bola som na kurze varenia, tak aby si nebol prekvapený." 

"Vážne? Tak to som zvedavý."

"Naozaj. Budeš sa zalizovať až za ušami, môj zlatý."

"Tak na to sa teším, už sa neviem dočkať." pobozkal ma. 

"To mi je jasné." uškrnula som sa.   

"Poď, nebudeš celý deň pod slnečníkom, musíš chytiť farbu." zasmial sa, chytil ma za ruku a donútil ma vstať.

"Tým chceš povedať, že som bledá?" zasmiala som sa a zapla som si vlasy do drdla. 

"Až príliš." zasmial sa, vzal ma na ruky a utekal so mnou k vode. Neopaľovali sme sa iba sa bláznili. Keď sme prišli k nám boli sme dosť unavení a variť sa mi nechcelo, takže sme si predsa len objednali 2 pizze a sadli si pred telku. "Vravel som to." smial sa, keď sme sedeli rozvalení na gauči. Pripomenulo mi to staré časy, kedy sme takto trávili večery.

"Tak prepáč som unavená." zasmiala som sa a pustila som sa do pizze. "Šo hovoríš na byt?"

"Pekný. Malý, ale útulný. No nie je lepší, ako tá prvá veľká izba v hoteli." Uškrnul sa na mňa a zahryzol do pizze.

"Ja to tu mám radšej." usmiala som sa.

"Máš to tu pekné. Ale zmier sa s tým, že neskôr si kúpime niečo iné." 

Zatvárila som sa smutne. "Ty kúpiš.."

Pozrel na mňa a chytil ma za ruku. "Áno, ja kúpim a ty ho budeš zútulňovať." usmial sa na mňa.  

"Neviem, či sa chcem tak skoro sťahovať. Mne nevadí, že je to malinké, konečne sa mi podarilo niečo ..kúpiť za vlastné, chápeš? Je to vlastne môj prvý domov, odkedy som z toho prvého ušla."

Zayn:

Nevedel som jej na to nič povedať, len som prikývol. "Čo si spravila s tým prvým, ktorý som ti kúpil ja?"

"Ehm.. Dala som ho do prenájmu. Vadí to?" pozrela na mňa.  

"Nie, vôbec nie. Je tvoj, môžeš si s ním robiť čo chceš. Len som si myslel, že v ňom ostaneš.."  

"Chcela som niečo svoje." položila krabicu s pizzou na stôl, vstala a išla som k poličke. Otvorila šuflík a vybrala krabičku. "Všetky peniaze za jeho prenájom dávam sem." podala mi ju a usmiala sa. "Sú tvoje." 

"Nie zlatko, byt je tvoj, takže peniaze tiež. Nechcem od teba nič takéto. Len.. toto." uškrnul som sa, pritiahol ju k sebe a pobozkal. Odtiahla sa a dala mi krabičku do rúk.

"Ak si to nevezmeš, tak ma naozaj veľmi urazíš. Predsa sme sa dohodli, že ti to všetko vrátim. Aj keď to bolo dávno...Už viac nechcem mať zlé svedomie."

"Nemusíš ho mať, bol to vlastne darček a za darčeky sa nikdy nič nevracia. Miláčik, vezmi si to, potrebuješ ich viac ako ja." 

Hodila krabičku o zem. "Už ma nebaví sa s tebou o tom dohadovať. Už nepotrebujem tvoje peniaze, rozumieš? Som už dospelá! Musím sa o seba postarať sama." z môjho hlasu bolo cítiť hystériu. Bola nahnevaná, ale aj bezradná, pretože si nedám povedať. Nechcela kričať, ale nejako vybuchla. Vedel som to veľmi dobre, lebo toto bola len ďalšia z nezmyselných hádok, ktoré potom budeme obaja ľutovať, tak som ostal pokojný..