Christy:

"Tebe vadí, že sa o teba chcem starať? Že si nechcem vziať peniaze, ktoré sú vlastne tvoje? Preto, lebo si si to zaumienila? Čo tým chceš dosiahnuť?" 

"Vieš čo tým chcem dosiahnuť?? Vždy som chcela byť silnou a nezávislou. Chcela som vyštudovať, mať dobre platenú prácu, pracovať v nejakej veľkej agentúre , chcela som mať rešpekt. A potom zrazu bum. " rozhodila som rukami. "Nič z toho som nemohla, pretože som nič nemala. Vtedy si prišiel ty. Áno pomohol si mi, veľmi si mi pomohol, ale ani najväčšiemu nepriateľovi by som nepriala ten ponižujúci pocit, keď proste tú pomoc nemôžeš odmietnuť, nech si hocijako hrdý, pretože inak by som zostala spávať na tej posratej streche! Chcem dosiahnuť, len to po čom som túžila Zayn. Tak mi to prosím ťa dovoľ."

Zayn: Počúvať tie slová bolo.. trhalo mi to srdce, ale musel som pripustiť, že má pravdu. Asi občas musím ustúpiť aj ja.. "Zabúdaš na to, že aj vtedy som ťa prinútil. Odmietla si pomoc aj vtedy, keď si ju najviac potrebovala." uškrnul som sa a silno som ju objal. "Fajn, vezmem si ich, ale sľúb mi jednu vec."

Christy:

"Akú?" spýtala som sa s hlavou na jeho ramene. Cítila som ako mi slza tečie po líci. Zase plač. To som celá ja.. Musím sa to odnaučiť. 

"Že ak budeš niekedy čokoľvek potrebovať, odsunieš tú svoju priveľkú hrdosť a povieš mi o tom." 

"To sa už ale nikdy nestane." odvážne som zdvihla hlavu a pozrela mu do očí. 

"Zase.." zasmial sa. "Christy, noták. Vieš, že tu vždy budem pre teba, tak nehraj tvrďáčku. Predo mnou nemusíš."

"Ty si myslíš, že to iba hrám?" sklamane som sa na neho pozrela. 

"Nemyslím, viem to. Viem, aká si naozaj, mňa neoblbneš." uškrnul sa. 

"Aká som naozaj?" stúpal vo mne hnev. "Takže ty mi nič z toho, čo som povedala neveríš, však?" vstala som.

"Zlato, zlato, kľud, tak som to nemyslel." stiahol ma znova na seba. "Chcel som povedať, že som ťa za tých pár mesiacov spoznal a nie si taká tvrďáčka, ako sa správaš, nemyslím to tak, že nie v tom, čo povieš, tvrdohlavá si." Zasmial sa. "Ibaže ty si úplne iný človek, nie taký, na akého sa hráš. Si milá, starostlivá a snaživá, čoho dôkazom je to, kam si sa sama dostala a ja ťa za to obdivujem."

"Pretože ty si to zaslúžiš. Si jediné šťastie, ktoré ma stretlo. Nikdy som žiadnemu človeku neverila, tak ako tebe. Chalani na strednej by ti vedeli porozpávať, ako som sa chovala k nim." uškrnula som sa. "Prepáč mi, že som tak vybuchla. Na tieto veci som naozaj citlivá."

"Aj to som si stihol všimnúť." zasmial sa. "Niekedy sa s nimi musím porozprávať, zaujímalo by ma, aká si bola predtým, ako sme sa stretli."

"To ani nechci vedieť." zasmiala som sa. 

"Práveže chcem." zasmial sa. "Povedz mi o tom." 

"Fajn.. Všetkých som nenávidela. To ako sa správali, to čo pokladali za dôležité, pritom to boli úplne kraviny ako.. opiť sa a pretiahnuť roztlieskavačku. Mysleli si že sú cool, no ja som ich všetkých do jedného videla ako retardov. Čas som trávila len sama so sebou, čo dokáže človeka poriadne psychicky zničiť, ako vidíš." trpko som sa zasmiala. "No ty si to všetko postupne zmenil a ja som konečne zistila, že svet má aj svetlú stránku. Že nie sú všetci chalani retardovaní."

"No neviem, v tom si sa asi trochu prepočítala." zasmial sa. "Ja som na tom bol podobne.." 

"Tiež si sa ožieral a preťahoval roztlieskavačky?" zasmiala som sa. 

"Nie, aj keď nemôžem povedať, že by som na to nepomyslel." uškrnul sa. "Skôr my dvaja sme si boli podobní, tiež som nemal zrovna najviac kamošov, čas som trávil sám, často zavretý doma. A najčastejšie sa mi stávalo, že ma nejakí starší chalani odchytili a bezdôvodne si so mnou hádzali ako s plyšákom." zasmial sa. "No čo, niektorí to na strednej nemajú ľahké, však?"

"To naozaj? Nikdy by ma to nenapadlo.." prisunula som sa bližšie k nemu a objala som ho. "Aj ty si sa niekedy cítil ako z inej planéty? Že si správanie ľudí jednoducho nevedel pochopiť?" 

"Vždy. Každý deň som chodil do školy medzi ľudí, ktorých správanie som si nevedel vysvetliť, ale nepovedal som o tom nikomu. Načo vlastne." zasmial sa. "My dvaja sme sa asi našli." uškrnul sa a pobozkal ma. 

"Robilo mi strašnú radosť chodiť po za. Vykašľať sa na všetko, čo mi vnucovali a robiť si čo chcem. " usmiala som sa a oprela som si čelo o jeho. Cítila som jeho dych a vôňu. To ma vždy upokojovalo. "Pamätáš si, keď sme sa prvý krát stretli? Keď som zostala zaseknutá medzi vašimi fanúšičkami? Mala som chuť spáchať atentát." zasmiala som sa. 

"To si mi aj tvrdila. Že spolu s Bin Ládiom, Obamom a kráľovnou ste sa chystali spáchať na mňa atentát." zasmial sa, a mne sa vybavila spomienka, ako sme sa v aute naťahovali.