Christy:

Čo je týždeň oproti dvom mesiacom? Pre mňa veľa času, ktorý môžem stráviť s ním. Vymysleli sme si kopu plánov, že som sa normálne bála, či to všetko stihneme. Nemysleli sme na čas, iba sme si užívali prítomnosť toho druhého. V nedeľu večer som ho išla odprevadiť na letisko. Zastihla nás skupinka novinárov, ktorý sa pýtali na naše zásnuby, no my sme im neodpovedali. Zayn ma pred nimi dlho pobozkal a oni to fotili ako divý. A my sme sa smiali. Išiel odovzdať batožinu a potom bol čas na lúčenie. "Dávaj si pozor a opováž mi neodpisovať." objala som ho so smiechom. 

"Vždy odpíšem najrýchlejšie, ako to pôjde. Sľúb mi, že ma prídeš pozrieť.." pozrel na mňa a chytil ma za ruku. Nechcel odísť, bolo mu s ňou až pridobre. 

"Neviem zlato.. Vieš ako to teraz máme v bare." smutne som sa na neho pozrela. "Pochybujem, že by ma nevymenili keby odídem do Anglicka." 

"Ako som ti vravel, kľudne by si mohla dať výpoveď.." mrmlal si.   

"O tomto sa už nebudeme baviť, dobre? Niečo robiť musím."  

"Áno, ľúbiť ma a starať sa o mňa." uškrnul sa.  

"Mám ťa tu pred všetkými zbiť?" zasmiala som sa. 

"O to by si sa pokúsila.." zasmial sa a pobozkal ma. "Budem ti stále volať, písať a myslieť na teba, nezabúdaj odpisovať. Ľúbim ťa." povedal. 

"Ľúbim ťa, dávaj si pozor." pobozkala som ho. Prevesil si cez plece tašku, ešte raz ma pobozkal a išiel. Radšej som sa otočila a išla som preč. V očiach som mala slzy, lebo keď sme sa takto naposledy lúčili...Nie to sa už nestane. Cestou som ušla dotieravým novinárom a išla som domov. Písali sme si sms-ky, volali si, keď sme mali čas, či už cez mobil alebo skype. Mesiac ušiel celkom rýchlo. Potom som ochorela a radšej som mu iba písala. Myslela som, že som niečo zlé pojedla, keď som ráno vracala. No potom mi už bolo lepšie a išla som do práce. Obsluhovala som a všetko bolo v pohode. No keď som niesla obed jednému zákazníkovi, zahmlelo sa mi pred očami a odpadla som. Prebrala som sa v šéfovom aute, viezol ma do nemocnice, lebo na rozbitom skle z taniera som si ešte aj porezala ruku. Moja špecialita. Zašili mi to a potom ma vyšetrili. Keď mi to doktor oznámil, skoro som odpadla znova. Som tehotná. Automaticky som sa obliekla a vyšla som na chodbu. Tam na mňa vyleteli dáky dvaja chlapi s foťákmi, no šéf ma od nich odtiahol preč. Ešteže bol vtedy v bare. Ešte som ani neprišla domov a už mi aj volala kolegyňa, že si na internete prečítala o tom, že som tehotná a či je to pravda. Nechápem ako sa to tam tak rýchlo mohlo dostať. Ja sama som tomu ešte neverila a už to vedeli skoro všetci..Možno už aj Zayn. Svine! Toto by sa mal dozvedieť odo mňa. Ani som nestihla dopísať sms-ku, keď mi zazvonil mobil.

Zayn:

Mesiac s chalanmi utekal pomerne rýchlo, ale Christy mi aj tak strašne chýbala. Nemal som ju každý večer vedľa seba, nepočul som zvuk jej zvonivého smiechu, ani jej dotyk v mojich vlasoch. Nič, iba občas započul jej hlas a čítal jej slová, to sa s tým, čo bolo predtým nedá porovnať. Našťastie ma niečo zamestnávalo, inak by som to asi neprežil. Celý čas sme zarezávali v štúdiu, išlo nám to celkom fajn, až na neustále otázky novinárov, občas ohľadom nahrávania, ale častejšie o nás s Christy. Už mi to liezlo na nervy, až keď som sa raz doobeda pri pauze medzi nehrávaním, kým som surfoval po internete čosi nedočítal. Bola tam Christina fotka a pri nej krátky článok o tom, ako dnes navštívila nemocnicu, dôvod bol veľkými písmenami: Priateľka Zayna Malika je tehotná! okmžite som vzal do rúk mobil a vytočil jej číslo, chcem vedieť, či je to pravda. Nezazvonil ani dva krát, keď mi zdvihla. "Zlatko, je to pravda?" povedal som hneď, bez omáčok.

"Áno..hlesla a oprela sa chrbtom o stenu. "Nestihla som ti to ani povedať sama... hajzli zasraní." 

Zamrazilo ma, ale vzápätí ma zaplavil pocit šťastia. "Miláčik.." nedokončil som, jej ďalšie slová som už nevnímal, iba áno, áno, áno.. "Priletím za tebou najbližším lietadlom, chalani to pochopia.." 

"Zayn.. Vieš ako mi je? Nedali mi možnosť sa s  tým ani ..vyrovnať. Ja na to ešte nie som pripravená a oni to už rozniesli po celom svete." rozplakala sa. "Čo ak to nezvládnem? O bábätkách nič neviem..Budem zlá mama." 

"Nie je to také hrozné, budeš skvelá mama, o tom sme sa už bavili. Nechcem to s tebou rozoberať po telefóne.. Idem sa rýchlo pobaliť a prídem, dobre?"  

"To si si tak rýchlo kúpil letenku?" 

"Mám tu poruke kolegu, ktorý je vždy v strehu, takže áno, už mám kúpenú letenku." odpovedal som jej a žmurkol na Paula, ktorý je fakt vždy pripravený.  

"No dobre.." smrkla. "Prídem ťa počkať na letisko, kedy priletíš?" 

"Za.. letí mi to o dve hodiny, takže.. neviem presne, ako dlho trvá let ale najneskoršie večer tam budem. Večer pre teba, ja ho mám teraz. Ľúbim ťa zlatko, dávaj si pozor, budem sa ponáhľať." povedal som a s tými slovami zložil mobil a ponáhľal sa do bytu, kde som nahádzal do kufra najpotrebnejšie veci a trielil na letisko.