Christy:

Chvíľu som na neho zostala pozerať s otvorenými ústami. "Ty si fandíš.." 

"Možno je to tým, že odpoveď nie si mi ešte nenaznačila.."

"To si mu musel zaplatiť poriadne veľa, keď toto odo mňa chceš." nadvihla som obočie.

"Fajn, nebudem ťa presviedčať." zasmial sa.

"Takže koľko?"

"Povedal som, akú to má cenu. Ak odmietaš to, tak potom nič." pozrel na mňa.

"Neverím, že chceš, aby ťa so mnou videli. Veď to nechcú ani normálni chalani."

"Prečo nie? Nemusia nás spolu vidieť, ak nechceš."

"Mňa sa nepýtaj..  A kam chceš ísť?"

"Neviem, kam rada chodievaš ty.. ak máš nejaký nápad sem s ním, ja som  skôr na klasiku.."

"Klasika?" zopakovala som a zatvárila som sa, že mi prišlo zle.  "Tak poďme na operu nie??" 

"Tak som to zase nemyslel.." rozosmial sa. 

Uškrnula som sa. "To som rada..." 

"Tak kam by si ty chcela ísť?" 

"To je úplne jedno.. Teda.. Až na tú operu." 

"Práve nad ňou som rozmýšľal." zasmial sa. "Tak poď na začiatok ťa pozývam na neskorý obed, ak si hladná. Musím si to nejako vyžehliť.."

"Ak chceš, môžme objednať pizzu a ísť sa schovať na moje obľúbené miesto."

"Zavedieš ma do nejakej kobky a tam ma zoderieš z kože, však?" zasmial sa. "Ale risknem to.."

"Presne." pozrela som sa na neho diabolským pohľadom. 

"Aspoň uvidím, čo sa ti páči." zasmial sa.

"No.. Ale beriem ťa tam iba preto, že si uplatil toho doktora a musím ti to dáko vrátiť, takže musím byť milá." zaklipkala som očami. Objednali sme pizzu a vytrepali sme sa moje tajné miesto odkiaľ je výhľad na Big Ben, Westminsterský palác a London Eye. Stačí sa len vyšplhať na správnu budovu. Niekedy tu aj prespávam. Je to bezpečnejšie ako na stanici. Sadli sme sa a opreli o stenu."Tak.. Vitaj."

Zayn:

Nemusí byť ani taká milá, aby sa mi zapáčila. Už len to, že sa na mňa hneď nevrhla je obrovské plus. Keď som sa škriabal hore, nemal som veľmi dobrý pocit, lebo som si spomenul na to, že som tam chalanov nechal a ja som si proste zmizol. Mám čo doháňať. Tam hore to bolo nádherné, nikdy predtým som nič podobné nevidel. "Páni.. Ako často sem chodievaš?"

"Som tu skoro každý deň." povedala a odhryzla z pizze.

"Len aby si tu odteraz nemala spoločnosť." uškrnul som sa. "Je to tu perfektné." 

"No opováž. Vedela som, že ťa sem nemám vodiť." zasmiala sa. Bola poriadne hladná.. 

"Vadil by som ti tu?" pozrel som sa na ňu.

"Áno." zasmiala sa. 

"To až tak? Nemáš ma rada už na prvý pohľad??" zasmial som sa. 

"Nemusím sa na teba ani pozrieť."zabrdla, ale tak aby mi bolo jasné, že sranduje. Ešteže tak, lebo som sa už bál.

"Tak toto som už dlho nepočul. Celkom fajn zmena.." zasmial som sa a oprel sa o stenu.

"Bol by si namyslený, čo už asi aj si, keby počúvaš len pekné veci."

"Namyslený?" pozrel som sa na ňu. "Ako si prišla na to, že som namyslený?"

"Povedala som asi." mykla plecom.

"Neviem, čo vravia iní, ale podľa mňa nie som. Keby som bol, ani sa s tebou nebavím, nieto ešte ťa odviezol do nemocnice a šiel s tebou sem." 

"Ó áno, klaniam sa ti pane." uklonila sa a začala sa smiať.

"Prestaň, naozaj nie som taký, akú si si o mne vytvorila mienku.." zasmial som sa. 

"Ja si netvorím žiadne mienky." uškrnula sa.  "Je mi to jedno." 

"Ja sa mračím skoro stále neber si to osobne."

"A prečo?" pozrel som sa na ňu. 

"Málokedy mám dôvod na úsmev. Na taký ozajstný, prirodzený úsmev. Asi takýto." pozrela sa na mňa a napodobnila americký úsmev. 

Začal som sa smiať. "Ty si naozaj skvelá herečka.. Tak ťa skúsim aspoň trochu rozosmiať." uškrnul som sa a začal som ju štekliť.

"Nie som šteklivá." vyplazila jazyk.