Ďakujeme, že ste čítali časti a dostali sa až sem. :) Pracuje sa na novej poviedke a už zajtra bude prvá časť. Sme zvedavé, čo poviete na tú, ale nateraz tu máte ukončienie Zayna a Christy :)) Enjoy the last episode.

Christy:

Večer sme ležali na posteli v jeho izbe. Nebola síce veľká, ale dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. "Zayn?" spýtala som sa ticho, lebo som si podľa jeho pokojného dýchania nebola istá, či je ešte hore. 

„Hmmm?“ zamrmlal. Pravdepodobne som ho vytrhla z mikrospánku. 

„Kedy.. kedy si začneme pripravovať svadbu? Nerada by som sa vydávala s veľkým bruchom.. Takže buď čo najskôr, alebo počkáme, kým sa narodí?“ pozrela som na neho a ukazovákom som mu kreslila obrázky po hrudi. On ma začal hladkať po ramene a trochu sa pootočil ku mne.  

„Mohli by sme čo najskôr. Neviem sa dočkať momentu, kedy sa staneš mojou ženou.“ usmial sa a pobozkal ma. Spokojne som sa usmiala a znova som sa uložila na jeho hrudi. To ale znamená, že si rýchlo musím zohnať pekné svadobné šaty, kým sa ešte do nejakých takých zmestím. Zajednať sálu, kostol, objednať kvety, kúpiť prstienky.. Keď si uvedomím, koľko starostí s tým bude, môj nápad urobiť svadbu rýchlejšie sa mi prestáva pozdávať..

Zayn:

Rozhodli sme sa teda trochu pridať do kroku a urýchliť to. Všetko sme dohodli na začiatok októbra, kedy je počasie ešte celkom pekné a vonku je teplo. Christy bola najprv nervózna, lebo sa bála, že to nestihneme, no to by sme okolo seba nemohli mať skvelý tím pomocníkov. Do prác sa zapojila aj moja mama a sestry, ale aj chalani a ľudia z nášho tímu. Paul skontaktoval agentku, ktorá robila svadbu aj jemu. Nechcel veriť, že jeho malý chlapec sa bude ženiť. Popravde, neverí tomu nikto a aj mne to dochádza len veľmi pomaly..

V predsvadobný deň nám chalani spravili prekvapenie. Spravili rozlúčku so slobodou, ale nie každému samému, ako sa to robieva, ale spoločnú. Bavili sme sa v klube všetci, aj priateľky chalanov, dokonca aj Niall si priviedol nejaké dievča. Možno len preto, aby nebol sám, ale to je jedno.. Všetci, samozrejme okrem Christy, ktorá nemôže kvôli bábätku, a Liama, sme pili. Nie však ako zvykneme, decentne, aby sme sa zajtra vládali postaviť na nohy. Domov nás odviezol Liam, najprv chalanov na hotel a potom nás dvoch k nám. Okamžite sme zaľahli do postele a zaspali, ani sme nepremýšľali nad tým, že zajtra nás čaká náš veľký deň..

Christy:

Ráno som sa zverila do rúk kaderníčke, ktorá zo mňa spravila poriadnu ženu na úrovni. Polo rozpustené vlasy mi zapla malými bielymi sponkami v tvare kvietkov, natočila mi ich do krásnych lokní a ofinu vyžehlila. Potom prišla na rad maskérka, ktorá mi urobila jemný make-up na tvári, nechcela som to preháňať. No a nakoniec šaty.. 

Pomohla mi do nich Zaynova mama, ktorá dávala pozor, aby som si nezničila účes. Neviem, čo by som bez nej robila. Boli jednoduché, s jemným čipkovým vzorom a holými ramenami, no kratučkými rukávmi pod nimi. Cítila som sa v nich nádherne a ľahko. Keď do izby prišiel Zayn, zabudol zavrieť ústa. Zasmiala som sa na jeho výraze a otočila som sa okolo svojej osi, pri čom sa zatočila aj sukňa. „Si krásna.“ povedal vecne a podišiel ku mne, chcel ma pobozkať, no ja som sa odtiahla. „Pobozkáš ma až ako svoju ženu, Malik.“ upozornila som ho. Zasmial sa, no rešpektoval to. Vzal ma za ruku a spoločne sme si šli povedať svoje áno..

-       Epilóg – o rok neskôr..        -

Naša svadba bola nádherné, nie veľká, boli na nej len členovia rodiny a kamaráti. Zaynovej rodiny, lebo ja moju nemám a popravde, ani kamarátov. No nevadilo mi to, svoj večer som si užila s mojím drahým. Dnes je však už všetko inak, ako bolo predtým. O necelých sedem mesiacov na to sa nám narodilo naše vytúžené bábätko. So Zaynom sme sa celý čas hádali, či to bude dievčatko alebo chlapček, ostatní chalani dokonca uzatvárali stávky. Ako býva zvykom, vyhral Niall, lebo správe tipol dievčatko. Dali sme jej meno Rosie, naša malá princeznička, ružička.. A to preto, lebo je krásna, no niekedy protivné ako tie tŕne na ruži. Je to však nás malý pokladík, neustále sa smeje, bľabotá a dokonca už začala bežkať. Vždy, keď je Zayn doma, vezme ju na krátku prechádzku za ručičky. Ozaj, zabudla som, máme nový dom. Nakoniec sme sa predsa len rozhodli vrátiť do Ameriky, no na opačnú stranu, na Floridu. Zayn kúpil veľký dom, aj keď som poriadne protestovala, no povedal, že jeho dcérka musí vyrastať ako princezná. Ďalšie argumenty som teda zavrhla a dovolila mu, nech si spraví, ako chce. Do Anglicka chodievame veľmi často, pozrieť starkú a tety a nás sem chodia neustále navštevovať všetci štyria ujovia. Rosie si ich veľmi obľúbila, hlavne Louisa a Harryho. Takto si tu teda spokojne nažívame, dúfajúc, že v živote nás čaká už len to dobré. Poprípade už len pár ďalších malých, uvrešťaných prírastkov do rodiny.. :)

 They lived happily ever after..