Zayn:

"No super.. Tak čo ťa rozosmeje?"

"Systém na tomto svete."

"To nie si jediná.. Ale nesmieš sa stále len mračiť, s úsmevom si krajšia. Oveľa." usmial som sa na ňu. "Čo by ťa mohlo rozosmiať.. môj spev?"

"Najskôr.." zasmiala sa.

Začal som to, čo sme si s chalanmi zo srandy cvičili, rapovať Fresh Prince of Bel Air.

Rýchlo zobrala kúsok pizze a vopchala mi ho do úst. "Tak to by stačilo." 

Začal som sa smiať. "Ja som ti chcel len zdvihnúť náladu." bránil som sa, ale radšej som zahryzol si pizze.

"Nemusíš nič dvíhať, lebo zase niečo alebo niekto spadne."

"Ty si skutočný optimista, vieš o tom?" povedal som s náznakom irónie.

"Nemám byť prečo optimista."

"Vždy máš nejaký dôvod, aj keď je len maličký. Ale asi ním nechceš byť.."

"Papaj." strčila mi do úst ďalší kúsok. Asi sa o tom baviť nechce..

Pochopil som, tak som to ďalej neriešil. V tichosti sme dojedli pizzu a užívali si výhľad. "Možno je to trúfalé a pošleš ma do riti, ale.. nechceš ísť ešte niekedy so mnou.. von?" zasmial som sa.

"Pošlem ťa do riti, ak chceš ísť na tú operu." 

"Operu hneď vylúčime." smial som sa. "Ostáva nám toho ešte veľa, ale ja radšej návrhy robiť nebudem, lebo sa bojím tvojej reakcie."

„Takže sa ma bojíš. Bod pre mňa."

"Nechcem byť zlý, ale neviem, čo od teba mám čakať. Nie že sa bojím ale..“ 

"Ale sa ma bojíš."

"Nebojím. Iba mám.. neviem, ako to nazvať.. rešpekt?" zasmial som sa. 

"Ešte lepšie." zasmiala sa.

"Fajn už som ticho, lebo sa prejavujem ako slaboch." zasmial som sa.

"Ozaj.. nebudeš chýbať svojím priateľom?" pozrela sa na mňa.

"Možno, ale majú dosť starostí. Za chvíľku voľna to stojí." usmial som sa. 

"Pracovne vyťažení?"

"Totálne. Najbližšie dva týždne určite." 

"Aspoň máš čo robiť." povedala a zavrela prázdnu krabicu od pizze.

"Bol by som radšej, keby som nemusel. Pristal by som na takéto poflakovanie sa aj častejšie.."

"Tak asi toho nemáš zas až tak veľa, keď si teraz tu a nie s tvojimi.. priateľmi." uškrnula sa.

"Práveže mám. Budem si to musieť dohnať." zasmial som sa.

"Koľko podpiskariet musíš ešte podpísať?" povedala a z tašky si vytiahla pivo. "Chceš aj ty?"

"Takto je to u teba bežne? Nie dík.." vytiahol som si z vrecka cigarety. "Ak ti to nevadí.. A tých podpiskariet.. netuším. Veľmi veľa.." zasmial som sa a vložil som si jednu cigaretu do úst. "Dáš si?" ponúkol som jej krabičku.

"Bežne nie, ale občas potrebujem." povedala a vzala si jednu cigaretu. Zdvihla ju a obzrela si ju. "Vieš koľko by som si na nej zarobila, keby ju vydražím? Cigareta z krabičky slávneho Zayna." zasmiala sa.

"Rob si s ňou čo chceš." zasmial som sa a svoju som si zapálil. 

"Odložím si ju na neskôr." uškrnula sa a odpila si z piva.

"Vieš ako teraz vyzeráme?" zasmial som sa a pozrel som na ňu.

"Dávaj pozor, čo povieš." uškrnula sa.

"Tak to radšej nič nepoviem.." zasmial som sa.

"Dobrá voľba." zasmiala sa. 

"Nebudeš mať na mňa čas aj zajtra?" spýtal som sa jej, keď som zhasínal svoju cigaretu o betón podo mnou.

"Pozriem sa do diára." 

"Aj ty si pracovne vyťažená?" zasmial som sa.

"Totálne...Najbližšie dva týždne určite."

"Neopakuj po mne!" smial som sa.

"Neopakuj po mne!!" zasmiala sa a pozrela sa na mňa tak ako ja na ňu. Ako debil na debila.

Nedokázal so nič iné, len sa smiať. Ten jej výraz.. "Fajn, vzdávam sa. Takže už so mnou asi nikam nepôjdeš, čo?"

"Tak vieš... ešte sa musím stretnúť s kráľovnou a potom skypovať s Obamom.."

"Chápem, oni by neprežili, keby si sa nedostavila. No nič, možno nabudúce." zasmial som sa a vstal som.

"Nechcem uraziť ich veličenstvo a jeho.. prezidenstvo." zasmiala sa.

Znova som sa zasmial. "Ja som oproti nim bezcenný chlapček. Tak ich odo mňa pozdrav." uškrnul som sa.