Zayn:

"Nezdá sa mi ale, že by som sedel pred policajtom. Alebo si len v utajení?" prižmúril som oči a s úškrnom na ňu pozrel.

"Presne tak, som z FBI a na všetky tvoje podvody som ti prišla!! Skysneš vo väzení, mladý."

"Zlomenú ruku by si kvôli mne len tak neriskovala.." zasmial som sa. 

"To bola nešťastná náhoda, bolo tam väčšia stádo kráv ako sme očakávali."

"Takže ma teraz akože zatkneš? A za čo?" uškŕňal som sa. 

"Za čo len chcem." zasmiala sa.

"No a za čo chceš? Mňa? To by si neurobila.." 

"Si si istý?" pozrela na mňa diabolským pohľadom. 

"Stopercentne. Toho by si nebola schopná."

"Však jasné že nie, lebo nemám putá." zasmial sa.

"To preto ma takto zavádzaš stále. Čakáš na posily, čo?" 

"Áno. Prídu každú chvíľu. Na čele s Obamom a kráľovnou." zaškerila sa. 

"A že Obama nebol online.. vy ste sa len dohadovali ako ma dolapiť a budete chcieť výkupné. Nijaká FBI, teroristi!!" smial som sa.  

"Áno aj teroristi prídu!! Mesiac im trvalo oživiť Bin Ládina a teraz si príde po teba!!" 

"Bin Ládin je kamoš, ten mi nič neurobí.." uškrnul som sa.  

"Aj to iba hral." uškrnula sa.

"Možno hrá len spoluprácu s vami." smial som sa.

"Nie to určite nie. Bol preverený detektorom lží." 

To už som sa smial ako blázon.. "Stačilo by.."  

"Čo??" zasmiala sa. 

"Ja už sa nevládzem ani smiať.."

"To je smutné." uškrnula sa. "Takže môžem dojesť tú šišku, keď sa nevládzeš smiať určite nevládzeš ani jesť.

"Nie, šiška je moja." zahryzol som do nej.

"Fajn.. ako chceš.."  

"Zbytočne by si sa viac zašpinila. A navyše, možno budeš slávna, nesmieš pribrať." zasmial som sa. Dojedol som šišku a potom sme znova vyrazili na cestu.

"A ty možno dostaneš Nobelovu cenu, tak isto nesmieš pribrať."

"To znamená, že už sa nemôžeme napchávať."

"Presne tak, kam vlastne ideme?" pozrela na mňa. 

"Ani neviem.. Kam chceš ísť?" pozrel som sa aj ja na ňu. 

Zasmiala sa. "Ideme a nevieme kam. Ja nechcem ísť nikam." 

"Tak ostaneme tu?" zasmial som sa a zabrzdil som. Autá za nami začali trúbiť.

"Neblázni." zasmiala sa. "Ešte do nás niekto nabúra."

"Povedala si, že nechceš ísť nikam. Tak ostaneme tu."

"Ale nie v strede cesty!" smiala sa. Autá za nami trúbili ako bláznivé a bolo len otázkou času, kedy niekto z nich vyjde. 

"Tak sa mám pohnúť? Kam teda ideme?" uškŕňal som sa. Nevšímal som si vodičov za nami.

"Naštartuj! Niečo vymyslíme."

"Ako myslíš." zasmial som sa, znova som naštartoval a auto sa pohlo. Tie za nami prestali konečne vytrubovať. Vydýchla si úľavou a oprela sa o sedačku. "Teba by mali vážne zatknúť." 

"Za čo? Za to, že vyhovujem tvojim želaniam?" pozrel som sa na ňu.

"Nie za to, že zastaneš uprostred premávky." zasmiala sa.

Mykol som ramenom. "Niekedy proste dostanem blbé nápady." zasmial som sa. "Tak, už si si rozmyslela, kam máme namierené?"

Christy:

To sa mi páči.. "Za nosom." povedala som a pozerala smerom dopredu s úškrnom. 

"To znie dobre. Takže si spravíme okružnú jazdu po Londýne.." zasmial sa.

"Áno a keby dačo, kľudne môžeš povedať, že som ťa uniesla." zasmiala som sa. 

"Platí. Zhodím vinu na teba." zasmial sa. 

"Super." smiala som sa.

Naozaj sme obišli strašne veľa ulíc a jazdili sme po Londýne dovtedy, kým sa nám neminul benzín. "Skvelé.. čo teraz?" začal sa smiať a pozeral na mňa.